Belianska jaskyňa

Jediná sprístupnená jaskyňa vo Vysokých Tatrách

Belianska jaskyňa patrí medzi najviac navštevované sprístupnené jaskyne na Slovensku. Okrem bizarných skalných tvarov je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne. Hoci záujem o prírodné pozoruhodnosti jaskyne pretrváva už viac ako 125 rokov, zákonitosti jej vytvárania sa doteraz úplne neobjasnili.

Vysvetlivky:

^*1 - Deti od 4 do 15 rokov; Invalidi nad 15 rokov s platným preukazom
^*2 - Študenti riadneho denného štúdia – v prípade vysokých škôl po preukázaní sa platným dokladom o štúdiu s vyznačením doby platnosti pre aktuálny rok; Osoby nad 60 rokov
^*3 - Foto-Video - Fotografovanie a krátky videozáznam bez použitia statívu a blesku sa môže uskutočniť v rámci vstupu do jaskyne. Nesmie sa tým narušiť čas, plynulosť a bezpečnosť prehliadky jaskyne.
^*4 - Mimoriadny vstup sa môže uskutočniť na požiadanie návštevníkov po dohode so správcom jaskyne, len medzi hodinami pravidelných vstupov, po zaplatení základného vstupného a stanoveného poplatku. Nesmie sa tým narušiť plynulosť prevádzky jaskyne.

Pravidelný vstup sa uskutoční pri minimálnom počte 4 osôb. Vstupenky sa predávajú 15 min. pred vstupom.

Platba prostredníctvom kultúrnych poukazov nie je možná, nakoľko naša organizácia patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR a v zmysle zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR nie je oprávnenou osobou.

SPRIEVODNÉ SLOVO NA STIAHNUTIE Информации екскурзовода

REZERVÁCIE VSTUPOV A PREDPREDAJ VSTUPENIEK SA NEVYKONÁVAJÚ. Pri bežnej návštevnosti sú vstupy organizované podľa časov vo vstupnom poriadku, pri zvýšenej návštevnosti sa vstupy organizujú priebežne v intervaloch podľa charakteru a aktuálnej možnosti danej prevádzky jaskyne, t. j. aj v čase medzi pravidelnými vstupmi v zmysle platného vstupného poriadku.

Prehliadkový okruh má dĺžku 1370 m s prevýšením 125 m, na trase je 874 schodov. Pobyt v jaskyni trvá asi 70 min. Teplota v jaskyni sa pohybuje od 5 do 6,3°C.

Počas prehliadky jaskyne môže návštevník obdivovať sintrové vodopády, pagodovité stalagmity, jazierka a mnohé ďalšie formy jaskynnej výzdoby. Jedna zo zastávok na prehliadkovej trase je v Hudobnej sieni, ktorá dostala pomenovanie podľa zvukov dopadajúcich kvapiek vody na hladinu jazierka. V tejto sieni sa pre jej výborné akustické podmienky organizovali hudobné koncerty reprodukovanej klasickej hudby.

Presné znenie pravidiel a obmedzení je uvedené v návštevnom poriadku

Nachádza sa na severnom svahu Kobylieho vrchu vo východnej časti Belianskych Tatier. Leží v Národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry na území Tatranského národného parku.

Lesná cesta k Belianskej jaskyni vedie z obce Tatranská Kotlina, niekoľko kilometrov severovýchodne od Tatranskej Lomnice. K vchodu v nadmorskej výške 890 m vedie náučný chodník s dĺžkou asi 1000 m, ktorý prekonáva výškový rozdiel 122 m. Výstup trvá asi 25 min.

Najbližšia zastávka verejnej dopravy:

• Tatranská Kotlina (bus)

Prístup autom do osady Tatranská kotlina:

• Z Popradu smer Smokovce, Tatranská Lomnica, Tatranská kotlina – 30 km
• Zo Starej Ľubovne cez Spišskú Belú smer Tatranská javorina – 40 km

GPS súradnice

Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch krížňanského príkrovu. Vznik jaskynných priestorov podmienili medzivrstevné plochy, menej tektonické poruchy, pozdĺž ktorých vody prenikali a prúdili do hlbších častí podzemia. Prvotné dutiny boli úplne vyplnené vodou, ktorá okrem korózie pôsobila i pomalým tlakovým prúdením. Na stropoch sa vymodelovali mohutné kupoly i menšie kotlovité vyhĺbeniny.

Prvotné dutiny jaskyne pravdepodobne vznikali v súvislosti s rozčleňovaním pôvodne rozsiahlejšej plošiny Kobylieho vrchu nad jaskyňou, ako aj s následným zahlbovaním doliny Belej. Najväčšie podzemné priestory boli vytvorené už pred hlavným štvrtohorným zaľadnením Tatier. Vody prenikajúce do jaskyne v čase ústupu ľadových dôb už iba čiastočne remodelovali skôr vytvorené podzemné priestory. V súčasnosti sa priesakové vody zo zrážok sústreďujú v najnižších častiach jaskyne, kde vytvárajú občasné potôčiky.

Dĺžka jaskyne je 3 829 m s výškovým rozdielom 168 m. Do vstupných častí, prístupných prerazeným tunelom, ústia komínové priestory vedúce od horného, pôvodného vchodu, situovaného 82 m nad terajším vchodom. Výstupné a zostupné časti prehliadkovej trasy, podmienené medzivrstevnými plochami vápencov, stúpajú od Rázcestia a miestami sú rozšírené rútením do dómovitých a sieňovitých priestorov (Zrútený dóm, Dóm trosiek). Na viacerých úsekoch sa zachovali oválne tvary vodnej modelácie (Rúrovitý dóm, Dlhá chodba, Priepasťová chodba). Značnú vertikálnu členitosť jaskyne dotvárajú priepasti (Hladová priepasť, Peklo) a komíny.

Upútajú sintrové vodopády (Vysoký dóm, Dóm SNP, Vodopádový dóm, Hudobná sieň) a pagodovité stalagmity (Palmová sieň). Bohato sú zastúpené aj iné formy sintrovej výplne (Galéria, Klenotnica, Biela sieň). Teplota vzduchu je 5,0 až 6,3 °C, relatívna vlhkosť 90 až 97 %.

V jaskyni sa zistilo 7 druhov netopierov. Dominantný je netopier obyčajný (Myotis myotis). Zriedkavejšie sa vyskytujú netopier fúzatý (Myotis mystacinus), netopier Brandtov (Myotis brandtii) a netopier brvitý (Myotis emarginatus). Z drobných bezstavovcov v jazierkach žije hlbinovka Bathynella natans.

Vchod do jaskyne je známy oddávna. Vstupné časti jaskyne poznali zlatokopi už v prvej polovici 18. storočia, o čom svedčia nápisy ich mien na skalných stenách. Na dlhé roky však zostali utajené. Vstupný otvor opätovne našli L. Gulden a zlatokop Fabry v roku 1826, avšak neprenikli hlbšie do jaskyne. V roku 1881 otvor do podzemia náhodne našli J. Husz a J. Britz. O niekoľko dní sa odhodlali vstúpiť do neznámych podzemných priestorov. Na ďalších objavoch až do Dómu trosiek sa v rokoch 1881 – 1882 podieľali A. Kaltstein, I. Verbovszky a J. Britz. Za finančnej podpory mesta Spišská Belá jaskyňu zásluhou A. Kaltsteina sprístupnili pôvodným vchodom už v roku 1882 v úseku po Palmovú sieň, koncom roku prerazili dnešný vchod. V roku 1884 ju sprístupnili až do Dómu trosiek, odkiaľ prerazením tunela do bočnej chodby z Rázcestia v roku 1885 sa prehliadková trasa zokruhovala. Elektricky osvetlená je od roku 1896. V roku 1926 K. Piovarcsy, G. Gabriel a ďalší členovia Karpatského spolku objavili nové priestory v okolí Zbojníckej komory a Hudobnej siene. Balvanitú chodbu, Stĺpový dóm a otvor priepasti Peklo objavil P. Klepáč v roku 1935. Prieskum priepasti organizoval V. Benický v roku 1939. Rozsiahle rekonštrukčné práce v jaskyni sa uskutočnili v 50. rokoch minulého storočia a v rokoch 1979 – 1980 sa prehliadková trasa upravila prerážkou medzi Hlinenou chodbou a Dómom trosiek.

V posledných rokoch sa jaskyňa využíva na ozdravovacie speleoklimatické pobyty. V súčasnosti je sprístupnených vyše 1000 m s prevýšením +125 m.

Detail sintrovej výzdoby

Hudobná sieň

Detail výzdoby – Stalagnátový záves

Zlaté jazierko

Detail sintrovej výzdoby

Palmová sieň

Palmová sieň

Detail sintrovej výzdoby v bielej sieni

Hudobná sieň

Detail sintrovej výzdoby v hudobnej sieni

Detail sintrovej výzdoby

Dlhý dóm - Vápencový vodopád

Pizzanská veža

Hudobná sieň

Detail výzdoby – Stalagnátový záves

• Návštevný poriadok
• Informačný leták
• Информации экскурзовода
• Sprievodné slovo