Jasovská jaskyňa

Spoznajte tajuplné podzemie Jasovskej skaly

Jasovská jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, širokým druhovým zastúpením netopierov, viacerými archeologickými nálezmi i zaujímavou históriou. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.

Vysvetlivky:

^*1 - Deti od 4 do 15 rokov; Invalidi nad 15 rokov s platným preukazom
^*2 - Študenti riadneho denného štúdia – v prípade vysokých škôl po preukázaní sa platným dokladom o štúdiu s vyznačením doby platnosti pre aktuálny rok; Osoby nad 60 rokov
^*3 - Foto-Video - Fotografovanie a krátky videozáznam bez použitia statívu a blesku sa môže uskutočniť v rámci vstupu do jaskyne. Nesmie sa tým narušiť čas, plynulosť a bezpečnosť prehliadky jaskyne.
^*4 - Mimoriadny vstup sa môže uskutočniť na požiadanie návštevníkov po dohode so správcom jaskyne, len medzi hodinami pravidelných vstupov, po zaplatení základného vstupného a stanoveného poplatku. Nesmie sa tým narušiť plynulosť prevádzky jaskyne.

Platba prostredníctvom kultúrnych poukazov nie je možná, nakoľko naša organizácia patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR a v zmysle zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR nie je oprávnenou osobou.

REZERVÁCIE VSTUPOV SA NEVYKONÁVAJÚ. Pri bežnej návštevnosti sú vstupy organizované podľa časov vo vstupnom poriadku, pri zvýšenej návštevnosti sa vstupy organizujú priebežne v intervaloch podľa charakteru a aktuálnej možnosti danej prevádzky jaskyne, t. j. aj v čase medzi pravidelnými vstupmi v zmysle platného vstupného poriadku.

Prehliadkový okruh má dĺžku 720 m a prevýšenie 30 m. V jaskyni je 353 schodov. Výškový rozdiel medzi vchodom a východom je 28 m. Prehliadka trvá asi 45 min. Teplota vzduchu sa pohybuje od 8,8 do 9,4°C a relatívna vlhkosť vzduchu je 90 až 98 %.

Jaskyňu vytvorili ponorné toky rieky Bodvy v druhohorných triasových vápencoch v piatich vývojových úrovniach. Nachádza sa v nej bohatá sintrová výplň. Pozornosť pútajú pagodovité stalagmity, stalagnáty, „kamenné“ vodopády, bubny, brčká a iné formy. Jaskyňa je významným zimoviskom netopierov. Zimuje tu až 19 druhov z celkového počtu 24 druhov žijúcich na Slovensku. O tom, že jaskyňu poznali už v historických dobách, svedčí bratrícky nápis v Husitskej sieni z roku 1452.

Presné znenie pravidiel a obmedzení je uvedené v návštevnom poriadku

Nachádza sa v najvýchodnejšom výbežku Slovenského krasu, v Medzevskej pahorkatine neďaleko východného okraja Jasovskej planiny, na západnom okraji obce Jasov. Dolný vchod do jaskyne je na pravom brehu Bodvy v nadmorskej výške 257 m, na východnom úpätí Jasovskej skaly, ktorá je súčasťou Národného parku Slovenský kras.

Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine na západnom okraji obce Jasov. K jaskyni je možné sa dostať odbočkou zo štátnej cesty č.E571 Košice – Rožňava, pri čerpacej stanici v Moldave nad Bodvou, cestou č. 550 (10 km) alebo zo smeru Spišská Nová Ves – Smolník - Štós. Vchod je od parkoviska vzdialený asi 100 m bez prevýšenia.

Najbližšia zastávka verejnej dopravy:

• Jasov (bus)

Prístup autom k jaskyni:

• Z Košíc smer Rožňava cez Moldavu nad Bodvou, odbočiť smer Jasov – 35 km
• Z Rožňavy smer Košice cez Sorošku, Moldavu nad Bodvou, odbočiť smer Jasov – 50 km
• Zo Spišskej Novej Vsi cez Smolník, Štós - 75 km

GPS súradnice

Vytvorená je v druhohorných strednotriasových sivých gutensteinských dolomitoch a svetlých steinalmských vápencoch a dolomitoch. Jasovská skala je výrazne porušená zlomovými poruchami a početnými puklinami, čo podmieňuje prevládajúci smer chodieb a do značnej miery aj množstvo chodieb v jaskyni. Jasovská jaskyňa dosahuje dĺžku 2811 m a vertikálne rozpätie 55 m.

Podzemné priestory sa vytvárali postupne vo viacerých vývojových fázach od najvyšších chodieb po najnižšie časti jaskyne v závislosti od vývoja doliny rieky Bodva. Vysoké meandrovité chodby so stropným korytom v hornej a strednej časti jaskyne vznikli koróznou a eróznou činnosťou bývalých ponorných vôd Bodvy. V nižších častiach sú dómy, siene a chodby so stenovými zárezmi a zarovnanými stropmi, ktoré zodpovedajú fázam stagnácie bývalej úrovne vodnej hladiny. Najnižšie časti jaskyne so zarovnanými stropmi vznikli rozpúšťaním vápenca v podmienkach pomaly prúdiacej až stagnujúcej vody.

Kolísanie hladiny podzemných vôd má za následok zaplavovanie najnižších častí jaskyne vrátane časti prehliadkovej trasy. Najnižšia úroveň hladiny jazera v jaskyni je 7 m pod úrovňou povrchového toku Bodvy, ktorej vody jaskyňou už nepretekajú. Občasné zaplavovanie dolných častí jaskyne v súčasnosti nezodpovedá kolísaniu hladiny Bodvy.

Viaceré časti jaskyne dekoruje bohatá sintrová výplň. Pozornosť pútajú pagodovité stalagmity, stalagnáty, „kamenné“ vodopády, bubny, brčká a iné formy. Teplota vzduchu v jaskyni dosahuje 8,8 až 9,4 °C, relatívna vlhkosť 90 až 98 %.

Z pozostatkov niekdajších živočíchov sa v jaskyni našli kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) a jaskynnej hyeny (Crocuta spelaea). Jasovská jaskyňa je veľmi významnou chiropterologickou lokalitou. Doteraz sa zistilo až 19 druhov netopierov, ktoré sa v jaskyni zdržujú najmä v zimnom období. Najpočetnejší je podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros). Jaskyňa je jedným z najvýznamnejších zimovísk podkovárov veľkých na Slovensku. Z drobných bezstavovcov je vzácna šťúrovka Eukoenenia spelaea.

Jasovská jaskyňa bola osídlená v neolite (bukovohorská kultúra), bronzovej dobe, halštatskej dobe (staršej železnej dobe) a rímskej dobe. Ojedinelé archeologické nálezy poukazujú aj na možné krátkodobé paleolitické osídlenie.

Traduje sa, že jaskyňu (jej horné časti) objavil niektorý z mníchov rádu premonštrátov v Jasove. Prvé zmienky o existencii rádu sa viažu na 12. storočie. Obyvatelia obce i kláštora ju využívali ako útulok. V jaskyni sa zachovalo množstvo starých nápisov a kresieb. Nápis z roku 1452 zaznamenáva víťazstvo vojsk Jana Jiskru z Brandýsa. Letopočet 1576 v Dóme netopierov dokladá, že niektoré spodné časti jaskyne boli známe už v 16. storočí. V jaskyni sa našla dýka s cizelovaným ornamentom, ktorá asi pochádza z čias tureckej expanzie. Jaskyňu sprístupnili zásluhou predstaveného rádu premonštrátnych kanonikov v Jasove Alojza Richtera v roku 1846.

V roku 1923 objavili Tigriu chodbu (J. Tenjak, J. Koval), priestory nad Tigrou chodbou (V. Bluma za pomoci A. Štanglera a S. Práta), priestory za Veľkým dómom (J. Zikmund so spolupracovníkmi) a horné poschodie s nápisom z roku 1452 (J. Zikmund). Sekcia pre výskum východoslovenského krasu po úpravách nanovo otvorila jaskyňu pre verejnosť v roku 1924. Jaskyňa je elektricky osvetlená od roku 1926. Klub československých turistov sprístupnil úsek Bludiska v roku 1931 a vyrazil dolný vchod. V roku 1935 sa sprístupnilo horné poschodie s nápisom z roku 1452, vyrazenou štôlňou z Veľkého dómu aj okolie Bieleho dómu. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 550 m.

Starý dóm - Baldachýn

Veľký dóm - Medúza

Veľký dóm - Tabakové listy

Chodba do kováčskej siene

Veľký dóm

Veľký dóm - Galéria

Starý dóm - Baldachýn

• Návštevný poriadok
• Informačný leták
• Sprievodné slovo
• Информации экскурзовода