Bystrianska jaskyňa

Aj Horehronie skrýva podzemné krásy a tajomstvá

Bystrianska jaskyňa je najvýznamnejšou jaskyňou Horehronského podolia. Známa je pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, výskytom sintrovej výplne, ako aj priaznivými klimatickými podmienkami na speleoterapeutickú liečbu.

Vysvetlivky:

^*1 - Deti od 6 do 15 rokov; Invalidi nad 15 rokov s platným preukazom
^*2 - Študenti riadneho denného štúdia – v prípade vysokých škôl po preukázaní sa platným dokladom o štúdiu s vyznačením doby platnosti pre aktuálny rok; Osoby nad 60 rokov
^*3 - Foto-Video - Fotografovanie a krátky videozáznam bez použitia statívu sa môže uskutočniť len počas prehliadky jaskyne, po zaplatení základného vstupného a stanoveného poplatku. Nesmie sa tým narušiť plynulosť a bezpečnosť prevádzky jaskyne.
^*4 - Mimoriadny vstup sa môže uskutočniť na požiadanie návštevníkov po dohode so správcom jaskyne, len medzi hodinami pravidelných vstupov, po zaplatení základného vstupného a stanoveného poplatku. Nesmie sa tým narušiť plynulosť prevádzky jaskyne.

Platby kartou nie sú možné.

Prehliadkový okruh má dĺžku 580 m a je takmer bez prevýšenia (26 schodov). Jaskyňa je prístupná aj pre imobilných návštevníkov. Prehliadka trvá 45 min. Teplota v jaskyni je od 5,7 do 6,7°C.

Jaskyňa bola vytvorená tektonicko-eróznou činnosťou a modelovaná podzemným tokom, ktorý momentálne preteká jaskynnými priestormi v hĺbke 15 až 20 m pod úrovňou prehliadkovej trasy. Počas prehliadky môžete vidieť tri priepasti s hĺbkou okolo 20m a jaskyňa je zaujímavá rôznorodosťou priestorov na prehliadkovom okruhu.

Presné znenie pravidiel a obmedzení je uvedené v návštevnom poriadku

Nachádza sa v ponornej zóne Bystriansko-valaštianskeho krasu v Bystrianskom podhorí Horehronského podolia, na južnom okraji obce Bystrá neďaleko rekreačného strediska Tále na južnej strane Nízkych Tatier. Vchod do jaskyne na úpätí severozápadného svahu Chodorového vrchu je v nadmorskej výške 565 m.

Jaskyňa sa nachádza na južnom okraji obce Bystrá, medzi Podbrezovou a Mýtom pod Ďumbierom. Vchod do jaskyne je od parkoviska vzdialený asi 120 m s minimálnym prevýšením.

Najbližšia zastávka verejnej dopravy:

• Bystrá, jaskyňa (bus)

Prístup autom do obce Bystrá:

• Z Popradu, Liptovského Mikuláša cez Liptovský Hrádok, Čertovicu smer Podbrezová – 75 km (Poprad), 50 km (Liptovský Mikuláš)
• Z Banskej Bystrice cez Podbrezovú smer Tále – 40 km
• Z Brezna cez Valaskú smer Tále – 12 km

GPS súradnice

Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých vápencoch chočského príkrovu s vložkami rohovcov. Striedajú sa v nich i polohy svetlosivých dolomitov. Smer jaskynných chodieb je výrazne predurčený strmými tektonickými poruchami.

Jaskyňa dosahuje dĺžku vyše 3 531 m a vertikálne rozpätie 99 m. V závislosti od zahlbovania dna doliny ju vo viacerých vývojových štádiách vytvorili ponorné vody Bystrianky pritekajúce na krasové územie z južných svahov Nízkych Tatier. Najstaršie je meandrovité riečisko v Starej jaskyni, ktorej vchod je 70 m nad terajším tokom Bystrianky. V súčasnosti ponorný vodný tok preteká najnižšími a najmladšími časťami Novej jaskyne, ktoré ležia 14 m nižšie ako 160 m vzdialený ponor Bystrianky pred jaskyňou. Vodný tok sa objavuje aj na dne neďalekého Bystrianskeho závrtu, ktorého priepasťovité podzemné priestory dosahujú dĺžku vyše 650 m a hĺbku 175 m. Vyvieračky vo Valaskej sú od ponorov vzdialené 3300 m pri výškovom rozdiele vyše 70 m.

Hlavné priestory Novej jaskyne predstavujú zväčša úzke a vysoké puklinové chodby rozšírené koróziou a eróziou vodného toku. Kratšie oválne chodby sú prevažne predurčené medzivrstevnými plochami hornín a miestami prepájajú puklinové chodby. Horné časti tektonických porúch sú na viacerých miestach rozšírené koróziou presakujúcich atmosférických vôd. Vyskytujú sa aj väčšie, sieňovité a dómovité priestory, zväčša rútivého charakteru (Zrútený dóm, Mostárenské siene). Do spodných častí Novej jaskyne ústi priepasť Peklo hlboká 70 m.

Zo sintrovej výplne dominujú záclony (Kaplnka), ktoré miestami visia z okraja sintrových kôr vytvorených na bývalých, neskôr rozplavených riečnych sedimentoch (Baldachýn). Pod Peklom sa miestami vyskytuje aragonit.

Teplota vzduchu je 5,7 až 6,7 °C, relatívna vlhkosť 92 až 98 %. V jaskyni sa zistilo 13 druhov netopierov, najhojnejšie podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a netopier obyčajný (Myotis myotis).

O otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Ako prví sa do podzemia odvážili vstúpiť J. Kovalčík a E. Laubert v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, objavili E. a A. Hollmannovci a J. Kovalčík v roku 1926. V prieskume priepasti pokračovali členovia jaskyniarskej skupiny Karpatského spolku v Banskej Bystrici v roku 1927. Dolný vchod do Novej jaskyne (východ terajšej prehliadkovej trasy) sa odkryl v roku 1932. V rokoch 1939 – 1940 Družstvo bystrianskych jaskýň sprístupnilo časť jaskyne bez elektrického osvetlenia. Tragickú udalosť protifašistického odboja z 2. svetovej vojny pripomína pamätná tabuľa v Zrútenom dóme. Pod správou Turistu, n. p., sa v roku 1951 objavili Mostárenské siene v Novej jaskyni. Starú a Novú jaskyňu prepojili J. Majko a J. Vytřísalová so spolupracovníkmi v roku 1955.

Jaskyňa je v terajšom stave sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 580 m. Od roku 1971 sa Spodná partizánska sieň využíva na speleoterapiu.

Klenotnica

Klenotnica

Klenotnica - Malá pagoda

Malý baldachýn - Rez stalaktitom

Klenotnica - Stalaktity

Klenotnica

Klenotnica - Detail sintrových závesov

Veľký baldachýn

Detail sintrovej výzdoby v mostárenskej sieni

Veľký baldachýn

• Návštevný poriadok
• Informačný leták