Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Správa slovenských jaskýň
Jednu z najvýznamnejších zložiek jaskynného geosystému predstavuje voda. Je dôležitá z pohľadu vzniku jaskynných priestorov, tvorby sintrovej a ľadovej výplne, existencie akvatických druhov jaskynnej fauny (Bella et al., 2014). Predstavuje transportné médium prestupujúce jaskyňou, v ktorej sa môže počas rôzne dlhých časových úsekov akumulovať. Krasové vody sú vysoko zraniteľné. Veľmi často sa s nimi spája problém zhoršenia ich kvality, ktorý môže byť príčinou postupnej deštrukcie jaskynnej výzdoby a ohrozenia života vodných živočíchov (Motyka et al., 2005; Haviarová et al., 2012; Seman et al., 2015).
Hydrologický a hydrochemický výskum jaskynných systémov spočíva predovšetkým v monitorovaní charakteru kvalitatívnych a kvantitatívnych vlastností krasových vôd a ich prípadných zmien v priestore a v čase, ako aj v objasnení veľakrát zložitých podmienok ich obehu. Podstatné sú tiež informácie o charaktere agresivity týchto vôd, ktorej dôsledkom dochádza ku koróznym procesom karbonátových jaskynných výplní. Poznanie vzájomných vzťahov a komunikácie povrchových a podzemných vôd v krasovom území sa stáva dôležitým pre interpretáciu výsledkov viacerých vedných disciplín venujúcich sa výskumu krasu a jeho prírodných zložiek. Výsledky hydrologického a hydrochemického monitoringu sa mnohokrát využívajú pri riešení aplikovaných a komplexnejších úloh (Motyka et al., 2005; Haviarová et al., 2012; Seman et al., 2015; Haviarová, 2017). Ich závery sa stávajú podnetom pri efektívnej regulácii antropogénnych činností na povrchu krasovej krajiny.
Monitorovacie a výskumné práce sa realizujú formou: (1) expedičných meraní niektorých základných fyzikálno-chemických parametrov vôd v jaskynnom prostredí, prípadne aj vôd s nimi bezprostredne súvisiacich, (2) pomocou odberov ich vzoriek s následnou interpretáciou získaných výsledkov, (3) kontinuálnym monitorovaním režimových zmien aktívnych a občasných podzemných vodných tokov, hladín podzemných jazierok a ich vybraných kvalitatívnych vlastností, (4) pozorovaním a mapovaním krasových hydrologických javov (ponorov, vyvieračiek). Pre účely zistenia podzemných obehových ciest vôd sa používajú hydroindikačné (stopovacie) skúšky, ktoré predstavujú bežnú metódu krasového hydrologického výskumu (Haviarová, 2008).
Hydrologický a hydrochemický výskum jaskýň na Slovensku zabezpečuje prevažne Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši. Na niektorých výskumných úlohách participujú aj ďalšie odborné organizácie. V rámci riešenia problémov cezhraničných vôd v Národnom parku Slovenský kras, vrátane sledovania ich kvality a kvantity, sa spolupracuje so Správou Národného parku Aggtelek v Maďarsku (Haviarová & Gruber., 2014).
Konanie: 6.-8. september 2022. Bližšie informácie o tomto podujatí nájdete tu.
Važení zberatelia,
dávame vám touto cestou do pozornosti informáciu o predaji bankoviek v hodnote 0 €. V súčasnosti sa suvenírové nulové bankovky predávajú na nižšie uvedených predajných miestach. Bližšie podmienky predaja bankoviek nájdete po kliknutí na odkaz s motívom bankovky:
