Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Správa slovenských jaskýň
Štátna ochrana prírody
SlovenskyEnglishDeutschMagyarulPolski

Biospeleologický výskum a monitoring

Cieľom základného inventarizačného výskumu bezstavovcov v jednotlivých jaskyniach je získanie poznatkov o druhovom zložení prítomnej fauny, ktoré nám napovedá o miere zastúpenia troglobiontných a stygobiontných foriem organizmov, či iných zaujímavých, vzácnych, ohrozených a chránených druhov. U vodných biocenóz sa zisťuje štruktúra a distribúcia zástupcov planktonických a bentických spoločenstiev bezstavovcov v stojatých a tečúcich podzemných vodách. V sprístupnených jaskyniach sa osobitne monitorujú biotické zložky na miestach pozdĺž prehliadkových trás a mimo nich. Vzájomným porovnaním výsledkov je možné zhodnotiť stav kvality podzemných vôd v závislosti od vplyvu umelých zásahov v jaskynnom prostredí na vodnú biotu. Sekundárny výskum sa týka zisťovania druhového zloženia fauny priľahlých ponorov a vyvieračiek (prameňov) na povrchu, ktoré môžu byť alebo sú vzájomne prepojené so skúmanými vodnými biotopmi v podzemí. Umožňuje to lepšie spoznávať vzájomné vzťahy a zdroje výskytu zástupcov jednotlivých druhov v povrchovej a podzemnej biote. V rámci výskumu terestrickej zložky fauny sa v jaskyniach vymedzujú biospeleologické stacionárne plochy, na ktorých sa uskutočňujú pozorovania a reprezentatívny zber živočíchov. Výskum je orientovaný na zistenie druhovej diverzity, početnosti, priestorovej distribúcie a sukcesie spoločenstiev suchozemských bezstavovcov, najmä vybraných skupín článkonožcov (Arthropoda), ktoré tvoria najvýznamnejšiu zložku kavernikolnej fauny.

Dlhodobým predmetom záujmu Správy slovenských jaskýň je monitoring netopierov. Sleduje sa druhové zastúpenie, početnosť a priestorová distribúcia chiropterofauny v jednotlivých fázach roka, predovšetkým v zimnom období. Pravidelný dlhodobý monitoring v sprístupnených jaskyniach umožňuje zaznamenávať priebežné zmeny stavu populácií netopierov a následne ich konfrontovať s inými známymi hodnotami a údajmi, napr. so zmenami prírodných podmienok na povrchu a v podzemí, s krivkami návštevnosti, s načasovaním aktivít spojených s prevádzkovou činnosťou, technickými prácami, údržbou jaskýň a pod. V nesprístupnených jaskyniach je úlohou monitoringu hľadať a vytipovať najvýznamnejšie lokality pre zimovanie alebo reprodukciu netopierov a sledovať mieru ich prípadného ohrozenia zo strany nežiadúcich vplyvov (časté vyrušovanie, zakladanie ohňa pri jaskynných otvoroch, iné zakázané aktivity, zvýšené riziko znečistenia ovzdušia a pod.). Na týchto lokalitách je prioritnou úlohou zabezpečiť im zvýšenú ochranu. Realizuje sa to častejšími kontrolami speleologickej strážnej služby, alebo formou uzatvárania jaskynných vchodov uzávermi, ktoré majú vhodné vletové otvory pre netopiere, no zároveň sú nepriechodné pre nežiadúce osoby.

 

Správa slovenských jaskýň podporuje aj úlohy súvisiace s paleontologickým výskumom. Je orientovaný na získavanie fosílnych a subfosílnych kostrových pozostatkov stavovcov z podzemných priestorov. Veľký význam má stanovovanie presného veku nálezov, resp. fosílnych zvyškov živočíchov pomocou metódy 14C. Na základe týchto znalostí sú nálezy v kombinácii s ostatnými metódami výskumu presne definované v čase a priestore, čím sa vytvára reálny obraz krajiny v minulosti a v nadväznosti na štúdium klimatických zmien poskytuje možné riešenia aktuálnych environmentálnych problémov súčasnosti. Správa slovenských jaskýň sa aktívne podieľala na odbornej príprave paleontologickej expozície medveďa jaskynného vo Važeckej jaskyni a zabezpečila datovanie fosílnych zvyškov tohto živočícha z menovanej jaskyne.

Koncepcia smerovania výskumu v nasledujúcom období

Jaskynná fauna a jej ochrana mali na Správe slovenských jaskýň vždy svoje nezastupiteľné miesto. Do roku 2003 prevládali aktivity zamerané na monitoring a ochranu netopierov. V rokoch 2004-2005 sa vyprofilovala komplexnejšie zameraná sekcia biospeleológie s personálnym zastúpením dvoch biospeleológov, zahŕňajúca širší okruh činností vrátane aktívnej účasti na výskume bezstavovcov. V strednodobom výhľade sa plánuje posilnenie personálneho stavu a materiálno-technického vybavenia so zámerom skvalitniť úroveň výskumnej činnosti v náväznosti na potreby ochrany prírody a vytvoriť ďalšie predpoklady pre rozvoj špecializovaného pracoviska, zabezpečujúceho a koordinujúceho výskum a monitoring kavernikolnej fauny na Slovensku. Aj napriek tomu, široká pôsobnosť organizácie vzťahujúca sa na všetky jaskyne na Slovensku i rozsiahla problematika jaskynnej biológie neumožňujú vykonávať a pokryť všetky vedeckovýskumné aktivity a analýzy svojpomocne, preto jedným z východísk je udržiavanie už existujúcej spolupráce a nadviazanie nových kontaktov s externými výskumnými inštitúciami, ochranárskymi organizáciami, prípadne jednotlivými odborníkmi na Slovensku a v zahraničí.

V poslednom období, na výskume jaskynných bezstavovcov významne participujú Katedra zoológie a ekológie Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ Košice, Katedra zoológie Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava, Přírodovědecká fakulta KU Praha, Ústav půdní biologie AV ČR České Budějovice, Ústav zoológie SAV Bratislava; na monitoringu netopierov sa spolupodieľa Skupina pre ochranu netopierov Zvolen, Základná organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny Miniopterus Bratislava; na paleontologickom výskume participuje Katedra geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava, VERA-laboratórium Fyzikálnej fakulty Viedenskej Univerzity v Rakúsku; a niektorí špecialisti na vybrané skupiny organizmov z ďalších inštitúcií.

Smerovanie vedeckovýskumnej činnosti SSJ v nastávajúcom období korešponduje s požiadavkami národnej a medzinárodnej legislatívy, ktorá právne zakotvuje ochranu vybraných typov biotopov, druhov rastlín a živočíchov národného a európskeho významu. Patria k nim aj špecifické podzemné biotopy a vybrané druhy živočíchov (netopiere a niektoré druhy bezstavovcov). Spracovávanie návrhov praktických ochranárskych opatrení si vyžaduje detailné poznanie prírodných zložiek, ich vzájomných vzťahov a prírodných procesov prebiehajúcich v jaskynnom prostredí. Je dôležité pokračovať v inventarizačnom výskume živočíchov, vrátane sledovania vplyvu negatívnych faktorov na živé i neživé zložky prostredia. Prioritnou úlohou na nasledujúce obdobie je zdokumentovanie aktuálneho výskytu fauny v jaskyniach, ktoré sú národnými prírodnými pamiatkami, prípadne vytipovanie a výskum ďalších lokalít, ktoré sú perspektívne z biospeleologického aspektu (s potenciálom výskytu pravých jaskynných foriem organizmov). Získané údaje slúžia ako podklady pre vytvorenie základnej kategorizácie jaskýň na Slovensku z hľadiska posúdenia významnosti prírodných hodnôt. Netreba zabúdať ani na prieskum novoobjavených jaskýň, u ktorých možno najlepšie zachytiť zmeny v zložení a rozmiestnení fauny v období krátko po objavení v porovnaní s neskoršími obdobiami sprevádzanými zvýšenou intenzitou ľudských aktivít.

Základný výskum patrí k nenahraditeľným zdrojom poznatkov. Na detailnejšie spoznanie vzťahov a procesov prebiehajúcich medzi jednotlivými prírodnými zložkami je však potrebné využívať ďalšie formy výskumu. Snahou v dlhodobom výhľade, v závislosti od reálnych možností v budúcnosti, bude vytvárať postupne podmienky aj pre experimentálne formy výskumu, respektíve sústrediť pozornosť na výskumné metódy a techniky umožňujúce preniknúť hlbšie do ekológie niektorých jaskynných druhov bezstavovcov, o ktorých spôsobe života, rozmnožovania, získavania potravy, životných nárokoch, adaptáciách a pod. existuje veľmi málo údajov. Určité perspektívy sa ukazujú v zapájaní sa do aktivít súvisiacich s riešením aktuálnych faunistických, zoogeografických a iných problémov. Otázky pôvodu, vymedzenia areálov rozšírenia či systematického (taxonomického) postavenia niektorých, prevažne endemických taxónov nie sú doposiaľ uspokojivo objasnené a doriešené. Jednou z perspektívnych úloh by mohla byť podrobná analýza populácií príbuzných druhov živočíchov obývajúcich jaskyne v pohraničných oblastiach, ktoré tvoria jednotný genetický celok na území dvoch štátov (napr. jaskynný systém Domica – Baradla) v záujme zhodnotenia, či sa nejedná o duplicitu druhov a podobne.

Prvoradým zámerom činnosti biospeleologickej sekcie bude aj naďalej vytváranie podmienok pre dôslednejšiu ochranu podzemných biotopov a v nich žijúcich organizmov ako súčasti prírodného dedičstva Slovenskej republiky.

Prehľad výsledkov biospeleologického výskumu a monitoringu

Stiahnuť v PDF

Aktuality

Plavba v jaskyni Domica mimo prevádzky.

24.07.2018 Vzhľadom k nepriaznivému stavu vody je okruh s plavbou v jaskyni Domica mimo prevádzky . V prevádzke je len okruh bez plavby.

Návšteva jaskyne s malým dieťaťom

Vážení návštevníci, vzhľadom k zvýšenej návštevnosti rodičov s veľmi malými deťmi (asi do cca 1 - 4 rokov) Vás žiadame, aby ste pre prehliadky fyzicky náročnejších jaskýň mali k dispozícii ruksakové sedačky pre zvládnutie prehliadky v stanovenom čase. Týka sa to všetkých, ale najmä nasledovných jaskýň: Demänovská jaskyňa slobody, Belianska jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, Demänovská ľadová jaskyňa, Harmanecká jaskyňa. Takisto prosíme, aby ste zvážili návštevu s deťmi, ktoré by svojim plačom mohli rušiť ostatných návštevníkom. Ďakujeme za porozumenie a prajeme príjemnú návštevu.

Partner

Správa jeskyní České republikyHabakuky