Ramsarská lokalita Domica

V rámci napĺňania záväzkov Ramsarského dohovoru o mokradiach (prijatý 2. februára 1971 v iránskom meste Ramsar), ku ktorému pristúpila Slovenská republika v roku 1990, bolo postupne 13 najvýznamnejších mokraďových lokalít na Slovensku zapísaných do Zoznamu mokradí medzinárodného významu. Jednou z nich je Ramsarská lokalita Domica, ktorá bola zapísaná do zoznamu 2. februára 2001 ako 12. ramsarská lokalita na Slovensku (v celosvetovom zozname má pridelené číslo 1051). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.

V rámci Klasifikačného systému typov mokradí reprezentuje kategóriu „Podzemné krasové a jaskynné hydrologické systémy vnútrozemské“, v rámci ktorej bola vyhlásená ako druhá v poradí po Škocjanskych jaskyniach v Slovinsku. Na jej povrchovej časti územia sa miestami vyskytujú aj občasné zamokrené terénne depresie vyplnené vodou zaradené v rámci klasifikačného systému medzi „Sezónne/dočasné sladkovodné močiare/kaluže“ (plochá depresia Smradľavého jazierka, plytké zamokrené depresie na vrcholovom povrchu Bodvianskej pahorkatiny).

Lokalita bola zaradená medzi medzinárodne významné mokrade na základe dvoch základných kritérií. Jej územie predstavuje zriedkavý, reprezentatívny a jedinečný príklad prírodného typu podzemnej mokrade v rámci celej Európy. V špecifických podmienkach podzemného krasového systému a jeho podzemných vôd nachádza vhodné miesto pre život mnoho vzácnych, zraniteľných a ohrozených druhov terestrických a akvatických jaskynných živočíchov (šťúrovka Eukoenenia spelaea, chrobák Duvalius hungaricus, rôznonožec Niphargus tatrensis a iné).

Ramsarská lokalita Domica s celkovou plochou 621,76 ha zahŕňa slovenskú časť jaskynného systému Domica – Baradla s jeho vodozbernou oblasťou. Celková dĺžka tohto cezhraničného slovensko-maďarského jaskynného systému je 25 km (súčasť svetového prírodného dedičstva UNESCO). Zameraná dĺžka systému Čertova diera – Domica na území Slovenskej republiky je 5358 m. Národná prírodná pamiatka jaskyňa Domica sa nachádza na juhozápadnom okraji Silickej planiny, na území Národného parku Biosférickej rezervácie Slovenský kras, v katastrálnom území obce Kečovo a Dlhá Ves.

Územie sa vyznačuje osobitými hydrologickými pomermi na styku krasového (Silická planina) a nekrasového územia (Bodvianska pahorkatina). Povrchovú riečnu sieť tvoria iba občasné potôčiky po intenzívnejších zrážkach a topení snehu. Zrážková voda sa niekoľkými ponormi dostáva do podzemných priestorov, kde sa vytvárajú občasné podzemné vodné toky (Styx a Domický potok). Ich koróznou a eróznou činnosťou pozdĺž tektonických porúch vo vápencoch sa postupne vytvoril celý jaskynný systém. Jeho časť je sprístupnená pre širokú verejnosť. Jaskyňa je známa bohatou sintrovou výzdobou, ako aj významnými archeologickými nálezmi bukovohorskej kultúry z neolitu (4000 rokov pred n. l.).

Ochrana lokality vzhľadom na jednotný genetický jaskynný systém Domica – Baradla, je dôležitá z hľadiska zachovania, prípadne zlepšenia podmienok životaschopnosti významných populácií živočíchov vyskytujúcich sa nielen v rámci slovenskej, ale aj maďarskej časti tohto cezhraničného podzemného hydrologického systému. Maďarská časť je samostatnou lokalitou Ramsarského dohovoru priamo nadväzujúcou na Ramsarskú lokalitu Domica.

Starostlivosť o lokalitu spočíva v jej efektívnej ochrane cielenej k eliminácii negatívnych faktorov ohrozujúcich jej prírodné hodnoty. Ide predovšetkým o zlepšenie jej hydrologických pomerov a zabráneniu zhoršenia kvality jej vôd, najmä následkom antropogénnej činnosti na povrchu. Súčasťou starostlivosti sú výskumné a monitorovacie práce a výchovno-vzdelávacie aktivity, ktoré napomáhajú k jej optimálnemu využívaniu a ochrane.

Podzemná plavba