Podbanište

Jaskyňa Podbanište sa nachádza v okrese Rimavská Sobota v katastri obce Slizké. Je najdlhšou a najviac preskúmanou jaskyňou Drienčanského krasu s mimoriadnymi geomorfologickými, hydrogeologickými a zoologickými hodnotami.

Podľa geomorfologického členenia Slovenska patrí do oblasti Slovenské rudohorie, do celku Revúcka vrchovina a do podcelku Železnícke predhorie.

Priepasťovitý otvor s rozmermi 1 x 3 m je na dne 18 m hlbokej lievikovitej jamy, ktorá sa nachádza na konci slepej doliny severozápadne od obce Slizké. Horný okraj krasovej jamy je v nadmorskej výške cca 370 m (vchod vo výške 352 m.n.m.). Otvor jaskyne Podbanište poznali miestni obyvatelia oddávna. Na dne 14 m hlbokej studne sa na jar dlho udrží sneh, a preto ju využívali aj na skladovanie mäsa. Rimavskosobotskí jaskyniari postupne objavovali podzemné chodby v dĺžke niekoľko sto metrov, v roku 1991 objavili jaskyňu Nad Kadlubom a nakoniec spojili obe jaskyne v celkovej dĺžke 1570 m. Prevýšenie medzi otvorom jaskyne Podbanište a najnižšie položeným miestom pod vstupnou studňou Nad Kadlubom je 26 m.

V súčasnosti je jaskyňa prístupná dvoma studňovitými vchodmi (Podbanište a Nad Kadlubom). V jaskyni sa nachádza sintrová výplň, ktorú reprezentujú okrem sintrových kôr a menších nátekov, vyskytujúcich sa sporadicky v celej jaskyni, najviac rozšírené stalaktity s dĺžkou až 1,5 m a náteky. Ďalej zaujímavý je aj výskyt neveľkých brčiek a tiež exentrické bočné výrastky na priehľadných stalaktitoch do dĺžky až 10 cm. V jaskyni sa nachádzajú aj sintrové záclony a pôsobivé kopy, často s mikrokaskádami, ktoré vytvára podlahový sinter na viacerých častiach hlavného riečišťa. Farba sintrovej výzdoby jaskynného systému je v prevažnej miere biela, len miestami prechádza do hnedastej, zriedkavejšie do červenkastej.

Mechanická výplň je v celom jaskynnom systéme zastúpená najmä jemnozrnnými štrkmi, ktoré vypĺňajú prevažnú časť riečnych chodieb. Sú zložené prevažne z mierne zaoblených obliakov andezitov, plochých opracovaných úlomkov piesčitých a ílovitých bridlíc a ojedinele aj obliakov vápencov a sintrov. V riečisku je hojne rozšírená piesčitá frakcia, menej sa vyskytuje hlinitá zložka výplne.

Z genetického hľadiska jaskynný systém reprezentuje fluviokrasovú jaskyňu, vytvorenú rozpúšťacou a eróznou činnosťou tečúcich vôd, pochádzajúcich z viacerých zdrojov. Tento systém je vytvorený v útesovej fácii vrchnotriasových wettersteinských vápencov.

Teplota v jaskyni Podbanište je po začiatok riečišťa značne ovplyvnená vonkajšími klimatickými podmienkami. Vo vzdialenejších častiach jaskyne sa teplota vzduchu pohybuje v rozmedzí 8,0 až 9,5 °C, vodný tok dosahuje teplotu od 7,0 po 9,0 °C, ojedinele až 9,5 °C.

Jaskyňu Podbanište, najmä jej predné priestory vyhľadávajú netopiere v druhovo bohatom zložení. Zo 6 druhov netopierov je najpočetnejší podkovár malý (Rhinolophus hipposideros). O hromadnom výskyte netopierov v minulosti svedčia akumulácie guána. Najvýznamnejšia je 80 cm vysoká kopa so spodným priemerom 95 cm a ďalšie menšie. Z týchto lokalít bol röntgenovou difrakčnou analýzou identifikovaný minerál brushit.

Z bezstavovcov je tu prítomná vzácna endemická forma jaskynného chrobáka Duvalius bokori goemoeriensis, vyskytujúca sa len v Drienčanskom krase Revúckej vrchoviny. V podzemnom toku žijú zástupcovia slepých kôrovcov Synurella intermedia a Niphargus tatrensis, patriacich do skupiny rôznonožcov (Amphipoda). Terestrické kôrovce zastupuje žižiavka jaskynná (Mesoniscus graniger). Na stenách vo vchodových partiách jaskyne sa pravidelne vyskytuje pavúk Meta menardi.