Jaskyňa zlomísk

Jaskyňa je situovaná východne od Liptovského Mikuláša, v Národnej prírodnej rezervácii Jánska dolina.

Nachádza sa v strednej časti jej krasového úseku na jej západnom svahu. Jej dva doteraz známe otvory sú lokalizované povyše tiesňavy nad vyvieraním Štiavnice v Hlbokom v nadmorských výškach 809 m a 854 m, približne 19 m a 64 m nad dnešným tokom Štiavnice. Horný vchod je dobre prístupný a  pravdepodobne od nepamäti známy miestnym pastierom a drevorubačom. Druhý vchod bol umelo prerazený z dôvodu ľahšej prístupnosti do jaskynných priestorov. V súčasnosti dosahuje dĺžka jaskynných priestorov 10 688 m s vertikálnym rozpätím 147 m, čo Jaskyňu zlomísk zaraďuje medzi najdlhšie a najvýznamnejšie jaskyne na Slovensku.

Jaskyňa zlomísk predstavuje rozsiahly a zložitý priestorový jaskynný systém vytvorený v tmavosivých žilkovaných strednotriasových gutensteinských vápencoch patriacich bielovážskej sérii chočského príkrovu. Jednotlivé časti jaskyne majú rôznu genézu a priestorovú dispozíciu. Jaskynné úrovne nie sú vyvinuté vo svojej typickej forme, sú medzi sebou poprepájané vertikálnymi časťami, komínmi vzniknutými následnou činnosťou autochtónnych, ale aj alochtónnych vôd. Rozmerné horizontálne chodby boli vytvorené ponornými vodami pochádzajúcimi z nekrasového žulového jadra Nízkych Tatier. Šikmé chodby vznikli činnosťou autochtónnych vôd pochádzajúcich z vyššie situovaného krasového masívu.

Na genéze jaskynných priestorov sa podieľali aj ďalšie činitele, ako korózia atmosférických vôd po tektonických puklinách, gravitačné procesy spojené s periglaciálnym premŕzaním, čo spôsobovalo závaly na viacerých miestach jaskyne. V súčasnom štádiu vývoja je väčšina chodieb fosílna a dochádza k ďalším rútivým procesom a nárastu sintrovej výplne. K aktívnemu vývoju jaskyne v súčasnosti dochádza v jej najnižších častiach, vo freatických podmienkach a v priestoroch s prítokom povrchových zrážkových vôd.

Prevažnú časť jaskynných sedimentov tvorí alochtónny materiál pochádzajúci z nekrasového kryštalického masívu Nízkych Tatier. Ide o piesčité a hlinité sedimenty bez výraznejšieho zastúpenia väčších okruhliakov.

V jaskyni sú zastúpené rôzne formy sintrovej výplne. Vcelku len na niektorých miestach sa vyskytujú bohatšie akumulácie sintrových útvarov, najmä vo forme brčiek a palicovitých stalagmitov vyrastajúcich z piesčitých sedimentov. Plastické sintre sú dobre vyvinuté na miestach komunikujúcich s povrchom.

V jaskyni zimujú 4 druhy netopierov. Početnejší z nich je len netopier obyčajný (Myotis myotis). Fauna bezstavovcov nebola doposiaľ skúmaná. Z podzemného jazierka sa uvádza možný výskyt vzácneho jaskynného kôrovca z rodu Bathynella.