Drienovská jaskyňa

Situovaná na južnom okraji Jasovskej planiny, severne od obce Drienovec pri ústí doliny Miglinc. Predstavuje výverovú riečnu jaskyňu vytvorenú v druhohorných strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch silického príkrovu, miestami aj v ich zbrekciovaných polohách či v polohách vápencových zlepencov. Podzemný tok preteká dolnými časťami jaskyne, pričom na niektorých miestach vytvára podzemné jazerá, kaskády i menšie vodopády. Na výraznú riečnu modeláciu poukazujú stropné i bočné korytá, ako aj podlahové riečiskové zárezy a vyhĺbeniny. Chodbu riečiska miestami zdobia sintrové záclony, stalaktity, stalagmity i stalagnáty. Horné časti jaskyne tvoria mohutné dómovité priestory rútivého charakteru. Jaskyňa je vytvorená v štyroch vývojových úrovniach. Jej dĺžka je 1348 m, výškový rozdiel 85 m.

V horných častiach jaskyne je pozoruhodný výskyt kôr kryštalického sadrovca a drúz kalcitu s kryštálmi veľkými 9 až 12 cm, ojedinele až 15 cm. Zaujímavými formami sintrovej výplne sú pizolitové, koralovité a kríčkovité útvary, pôvodne vytvorené z priezračného aragonitu, miestami rekryštalizovaného na kalcit.

Jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie chiropterologické lokality na Slovensku. Spolu s Jasovskou jaskyňou tvorí na východnom okraji Slovenského krasu jeden harmonický celok podzemných úkrytov, na ktorý sú viazané významné spoločenstvá viacerých druhov netopierov. V zimnom období sa v jaskyni zistilo až 13 druhov. Medzi pravidelne zimujúce a najpočetnejšie netopiere patria podkovár južný (Rhinolophus euryale), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), netopier obyčajný (Myotis myotis) a večernica malá (Pipistrellus pipistrellus). V letnom období sa tu vyskytuje výnimočná zmiešaná reprodukčná kolónia netopiera obyčajného a vzácneho lietavca sťahovavého (Miniopterus schreibersii). U oboch druhov sa jedná len o jednu z dvoch podzemných lokalít na našom území, v ktorých je známy ich zimný i letný výskyt.

Jaskyňu údajne objavili v druhej polovici 19. storočia odstránením sutinového kužeľa pri vyvieračke. Horné časti jaskyne preskúmali košickí jaskyniari v roku 1984, pričom tu našli stopy starších, avšak neznámych objaviteľov. Ďalšie pokračovanie jaskyne za závalom v Stratenom dóme našli košickí jaskyniari v roku 1985. V jaskyni sa našli aj archeologické nálezy, ktoré pochádzajú z neolitu (bukovohorská kultúra) a doby bronzovej (pilinská kultúra).