Čachtická jaskyňa

Najstaršie prieskumné práce pri objavovaní podzemných krasových priestorov v okolí Čachtíc sa datujú od rokov 1912 až 1914, ktoré neskôr v auguste 1956 vyústili do objavu Čachtickej jaskyne. Bezprostredné okolie jaskyne predstavuje krasovú plošinu s dominantnými vyvýšeninami Drapľákom a Skalkou, ktorá sa mierne dvíha západným smerom k chrbtu Čachtického pohoria. Je charakterizovaná dobre vyvinutými škrapmi, krasovými jamami a ďalšími povrchovými krasovými javmi. Tektonická predispozícia podmienila vznik podzemných krasových foriem, jaskýň a priepastí, z ktorých najvýznamnejšia je Čachtická jaskyňa, najdlhšia jaskyňa v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.

Vchod do jaskyne sa nachádza v jednej z krasových jám severne od kóty Drapľák v nadmorskej výške 335 m. V súčasnosti dosahuje dĺžka jaskynných chodieb 3865 m s vertikálnym rozpätím 110 m.

Jaskyňa vznikla v jemnokryštalických až drobnokryštalických strednotriasových vápencoch, ktoré patria k nedzovskej sérii chočského príkrovu. Jaskynné priestory sú v prevažnej miere menších rozmerov s ojedinelým výskytom dómov a siení. Ich vznik bol podmienený zväčša korozívnou činnosťou presakujúcich vôd pozdĺž tektonických zlomov a puklín. Na niektorých miestach sa zachovali stopy po činnosti prúdiacej vody. V iných častiach podzemných priestorov prebiehal proces tvorby sintrovej výplne vo forme nátekov, stalaktitov a stalagmitov rôznorodých tvarov a veľkostí. Jeho prejavy sú badateľné i v súčasnosti.

Z biologického hľadiska bola Čachtická jaskyňa menej preskúmaná. Poloha jaskyne, ako aj jej celkový charakter však vytvárajú predpoklad na výskyt zaujímavých foriem suchozemských a vodných bezstavovcov. Aj z pohľadu výskytu zimovísk netopierov patrí blízke okolie jaskyne k významným na Slovensku vďaka početnému zastúpeniu krasových dutín a dostatočných potravinových zdrojov.

V jaskyni bolo doposiaľ zistených 8 druhov netopierov. Vo väčšom počte tu zimuje netopier obyčajný (Myotis myotis) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros). O bezstavovcoch Čachtickej jaskyne vieme zatiaľ veľmi málo. Z okolia vstupnej šachty jaskyne je známy výskyt stonožky (Chilopoda) druhu Lithobius forficatus, ktorá patrí k bežným obyvateľom rôznych typov povrchových biotopov, prípadne vchodových partií jaskýň.