Svetové prírodné dedičstvo - Dobšinská ľadová jaskyňa

Národná prírodná pamiatka

Dobšinská ľadová jaskyňa - Svetové prírodné dedičstvo

Pavel Bella

Na 24. zasadnutí Výboru pre svetové dedičstvo v austrálskom meste Cairns bol v novembri 2000 odsúhlasený projekt na rozšírenie lokality svetového prírodného dedičstva “Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu” (schválený v roku 1995 v Berlíne) o Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Hoci sa pôvodne uvažovalo o samostatnej nominácii jaskyne spolu s roklinami Slovenského raja, ide o významný úspech ochrany prírody na Slovensku a prezentáciu unikátnych prírodných hodnôt našich jaskýň na celom svete.

Dobšinská ľadová jaskyňa (Sprístupnené jaskyne - Dobšinská ľadová jaskyňa) sa nachádza v Slovenskom raji v Spišsko-gemerskom krase, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie krasové územia v strednej Európe. Leží na území Národnej prírodnej rezervácie Stratená v Národnom parku Slovenský raj. Vchod do jaskyne je na severnom svahu planiny Duča v nadmorskej výške 969 m. 

Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových steinalmských a wettersteinských vápencoch stratenského príkrovu. Jej podzemné priestory zahrňujú tri vývojové úrovne. Vymodeloval ich paleotok Hnilca, ktorého vody prenikali pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných plôch vápencov. V období aktívnej riečnej modelácie vytváranie jaskyne súviselo s vývojom Stratenskej jaskyne, s ktorou pôvodne tvorili jednu súvislú jaskyňu. Neskôr sa jaskynné chodby prerušili rútením v priestore prepadliska Duča.

Hlavnú časť Dobšinskej ľadovej jaskyne predstavuje obrovská dutina klesajúca od vchodu do hĺbky 70 m (celkové vertikálne rozpätie jaskyne je 112 m), ktorá vznikla preborením skalných pilierov medzi hornými vývojovými úrovňami. Z väčšej časti je vyplnená ľadom, miestami až pod strop, čím je rozdelená na samostatné časti (Veľká a Malá sieň, Ruffínyho koridor a Prízemie). Čiastočne zaľadnený je Zrútený dóm, ktorého okraj zasahuje až pod prepadlisko Duča. Pôvodné oválne tvary riečnej modelácie sú takmer úplne deštruované rútením a mrazovým zvetrávaním. Zachovali sa však v horných nezaľadnených častiach jaskyne (Kvapľová a Biela sieň, Severná chodba). V dolnej časti je nezaľadnený Suchý dóm a Kvapľová pivnica. V nezaľadnených častiach sa vyskytujú aj stalagmity, stalaktity a niektoré iné formy sintrovej výplne.

Podmienky pre zaľadnenie vznikli pravdepodobne v stredných štvrtohorách po zrútení stropov medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou, čím jaskyňa nadobudla vrecovitý charakter so stagnáciou studeného vzduchu. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9772 m2, objem ľadu 110 132 m3. Najväčšia hrúbka ľadu 26,5 m je vo Veľkej sieni. Podlahový ľad sa vyznačuje vrstevnatosťou. Na styku s horninovým podložím nastáva úbytok ľadu odtápaním. Plynulá výmena ľadovej výplne trvá údajne 5000 až 7500 rokov. Ľad sa pomaly pohybuje od vchodu, Malej a Veľkej siene smerom do Prízemia a Ruffinyho koridoru (2 až 4 cm za rok).

Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, čo v Európe zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej oblasti (podzemný ľadovec je vo výške iba 920 až 950 m n. m.). Rumunská jaskyňa Scarisoara vo Východných Karpatoch sa nachádza v nadmorskej výške 1150 m. Najvýznamnejšie zaľadnené jaskyne v Alpách, ktoré sa nachádzajú v Rakúsku, sú vo vyšších horských až vysokohorských polohách. Vchody do jaskyne Rieseneishöhle sú vo výške 1420 a 1450 m n. m., vchod do jaskyne Eisriesenwelt je vo výške 1650 m n. m.

Teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni je -3,9 až +0,2 °C, relatívna vlhkosť 75 až 90 %. Teplota vzduchu v spodných častiach jaskyne zostáva celý rok pod bodom mrazu. Teplota vzduchu v nezaľadnených častiach je +0,8 až +3,5 °C, relatívna vlhkosť 85 až 98 %.

Dobšinská ľadová jaskyňa predstavuje najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého (Myotis mystacinus) a netopiera Brandtovho (Myotis brandti) v strednej Európe. Z ostatných druhov sa zdržujú najmä netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier ostrouchý (Myotis blythi), večernica severská (Eptesicus nilssoni) a ucháč svetlý (Plecotus auritus). Doteraz sa v jaskyni zistilo 12 druhov netopierov. Z bezstavovcov je opísaný chvostoskok Hypogastrura crassaegranulata dobsinensis. 

Dobšinská ľadová jaskyňa je známa aj bohatou históriou, ktorá zodpovedá značnému záujmu verejnosti o túto unikátnu jaskyňu od jej objavenia. Hoci otvor do jaskyne pod názvom “ľadová diera” bol známy oddávna, do podzemia zostúpil až E. Ruffiny v sprievode G. Langa, A. Megu a F. Fehéra v roku 1870. Zásluhou mesta Dobšiná ju sprístupnili už roku 1871. Pokusy s elektrickým osvetlením jaskyne sa začali v roku 1881. Osvetlenie Bunsenovými horákmi sa zaviedlo v roku 1882, riadne elektrické osvetlenie v roku 1887. Patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete. V roku 1878 na prístupovej ceste k jaskyni vznikol kultivovaný horský park.

Prvý plán jaskyne od E. Ruffinyho je z roku 1871. Prvé klimatické pozorovania vykonal F. Fehér v rokoch 1870–1871. V roku 1873 z poverenia Uhorskej kráľovskej prírodovedeckej spoločnosti jaskyňu skúmal J. A. Krenner. V roku 1878 E. J. Pelech publikoval o jaskyni štúdiu, ktorá vyšla o rok neskôr aj v Londýne.

Jaskyňu navštívili mnohé významné osobnosti – princ August von Sachsen Gotha so sprievodom, J. Petzval, K. Siegmeth, srbský kráľ Milan I., P. O. Hviezdoslav, S. H. Vajanský, M. Jókai, výprava francúzskych umelcov so staviteľom Suezského prieplavu F. Lessepsom, bulharský cár Ferdinand I., polárny bádateľ F. Nansen a i. V roku 1890 sa vo Veľkej sieni konal koncert na počesť Karola Ľudovíta Habsburského. V roku 1893 sa uskutočnilo prvé letné korčuľovanie.

V rokoch 1911–1918 klimatický výskum vykonávali pracovníci Uhorského meteorologického ústavu pod vedením L. Steinera. V medzivojnovom období prieskum a pozorovania jaskyne vykonával Karpatský spolok, čiastočne i skupina pre jaskyniarstvo Sekcie VDT v Brne.

V roku 1947 objavili nezaľadnené časti (Kvapľová sieň, Severná chodba a Biela sieň). V rokoch 1950–1956 jaskyňu skúmal A. Droppa. V rokoch 1953–1954 Turista, n. p., vykonal generálnu opravu prehliadkovej trasy, elektrického osvetlenia a ochranárske opatrenia po objavení nezaľadnených častí. Z dôvodu ochrany jaskyne sa klimatické pozorovania obnovili v rokoch 1950–1965. Pokračovali aj v rokoch 1976–1985, pričom sa začali sledovať aj prírastky o pohyby ľadu.

Od roku 1970 prevádzku jaskyne zabezpečuje Správa slovenských jaskýň. V roku 1979 ju vyhlásili za chránený prírodný výtvor. V nadväznosti na zákon NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je od roku 1996 ustanovená za národnú prírodnú pamiatku. Ako náučná lokalita je pre verejnosť otvorená od 15. 5. do 30. 9. (4,5 mesiaca). Sprístupnených je 475 m s výškovým rozdielom -43 m.

Keďže Dobšinská ľadová jaskyňa je genetickou súčasťou rozsiahleho jaskynného systému v masíve Duče, do svetového prírodného dedičstva bola zaradená spolu so Stratenskou jaskyňou a jaskyňou Psie diery. Tieto dve speleologicky prepojené jaskyne tvoria druhý najdlhší jaskynný systém na Slovensku, ktorý meria 21 651 m. Navyše Dobšinská ľadová jaskyňa meria 1232 m. Úvahy o jej speleologickom prepojení so Stratenskou jaskyňou sa nerealizovali z ochranárskych dôvodov, aby sa nenarušili speleoklimatické pomery.

Okrem paleotoku Hnilca sa na vytváraní systému Stratenskej jaskyne podieľali aj bývalé ponorné vody potoka Tiesňav. V jaskyni je vyčlenených 5 vývojových úrovní a dva horizonty. Najvýznamnejšia je IV. vývojová úroveň, ktorej zodpovedajú aj hlavné zaľadnené priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne. Systém Stratenskej jaskyne je jedinečným dokladom vývoja podzemného krasu od mladších treťohôr až do súčasnosti v nadväznosti na geomorfologický vývoj povrchových foriem reliéfu priľahlej časti Slovenského raja.

Stratenská jaskyňa vyniká najmä mohutnosťou dómov a hlavných chodieb. Rozprávkový dóm s objemom 79 017 m3 je najväčším jaskynným priestorom na Slovensku. Zo sintrovej výplne sú zastúpené najmä stalagmity, ktoré majú kopovité, kužeľovité, pagodovité, palicovité a iné tvary. Vyskytujú sa aj brčká, stalaktity a sintrové záclony. Vzácne sú jaskynné pologuľovité perly, aragonitové kryštalické výrastky, kalcitové excentrické výrastky a sadrovec. V jaskyni Psie diery je unikátne nálezisko kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus), ktoré sú staré 15 490 až 17 530 rokov.

Obe jaskyne sú uzavreté a neprístupné pre verejnosť. Ich prieskum a výskum vykonávajú dobrovoľní jaskyniari – členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti zo speleologického klubu Slovenský raj. Stratenskú jaskyňu objavili v roku 1972, rozsiahle podzemné priestory v jaskyni Psie diery v roku 1988. Obe jaskyne prepojili v roku 1994.

Na príprave a spracovávaní projektu sa veľkou mierou podieľali RNDr. L. Novotný a Ing. J. Tulis zo speleologického klubu Slovenský raj, Správa slovenských jaskýň, ako aj Správa Národného parku Slovenský raj. Okrem Ministerstva životného prostredia SR a Správy slovenských jaskýň činnosti súvisiace s posudzovacími a schvaľovacími procedúrami, ktoré trvali od roku 1998, zabezpečovala aj Slovenská agentúra životného prostredia.

Pri ďalšej prevádzke a ochrane Dobšinskej ľadovej jaskyne, vrátane celého systému Stratenskej jaskyne, treba mať na zreteli skutočnosť, že zapísanie lokality do zoznamu svetového dedičstva nielen zvýrazňuje jej samotnú existenciu, ale aj zaväzuje Slovenskú republiku ako signatársky štát Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (prijatý členskými štátmi UNESCO v roku 1972) zabezpečť jej ochranu a primeranú starostlivosť. Tomuto cieľu by mali zodpovedať rozhodnutia štátnych orgánov a ďalšie aktivity odborných organizácií ochrany prírody i dobrovoľných jaskyniarov.

Na nepretržitú potrebu výskumu, monitorovania a praktickej starostlivosti o Dobšinskú ľadovú jaskyňu poukazujú mnohé aktivity z posledných rokov. V rokoch 1995–1997 sa uskutočnila rekonštrukcia časti prehliadkového chodníka, v roku 1999 rekonštrukcia elektrického osvetlenia. V mimosezónnom období 1997–1998 sa zabezpečila výstavba nového vstupného objektu jaskyne. Na pešej výstupovej trase k jaskyni sa v roku 1998 inštaloval náučný chodník. V interiéri nového vstupného objektu je stála výstava o jaskyniach Slovenského raja, morfológii a genéze Dobšinskej ľadovej jaskyne a systému Stratenskej jaskyne, speleoklimatických pomeroch, zaľadnení a histórii Dobšinskej ľadovej jaskyne. Ročná návštevnosť je 75- až 85-tisíc osôb a preto značnú pozornosť treba venovať aj službám pre návštevníkov.

Posledné výskumy ľadovej výplne vykonali jaskyniari zo speleologického klubu Slovenský raj v rokoch 1995–1996, detailný geologický výskum jaskyne v rokoch 1998–1999. V roku 1998 sa sledoval chemizmus presakujúcich atmosférických vôd. V súčasnosti sa okrem klimatických pozorovaní realizuje monitorovanie chiropterofauny. Začal sa i geomorfologický výskum nezaľadnených častí jaskyne. Ako vyplýva z mnohých praktických skúseností z minulých rokov, pri ochrane a prevádzke tejto unikátnej jaskyne treba priebežne aplikovať výsledky vedeckého výskumu a pozorovaní režimu a intenzity prírodných procesov súvisiacich s tvorbou a dynamikou ľadovej výplne.