Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Správa slovenských jaskýň
Nachádza sa v strednej časti Plešivskej planiny, zvanej Mesačná krajina, ktorej povrch je rozčlenený množstvom závrtov. V jednom z nich je aj povrchový otvor priepasti. Korózno-rútivá priepasť je hlboká 100,5 m. Vytvorená je v druhohorných strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch silického príkrovu.
Vstupná kolmá šachta ústi v hĺbke 45 m do obrovitého podzemného dómu, na ktorého dne je mohutný sutinový kužeľ. Jeho vrchol je v hĺbke 84 m od povrchového otvoru priepasti. Po stranách podzemného dómu sú šikmé stúpajúce chodby dlhé 180 m, ktoré vznikli v súvislosti s podzemným odvodňovaním priľahlých mohutných závrtov. Podzemné vody z priepasti prenikajú do Novej Brzotínskej jaskyne, ktorá vyúsťuje na povrch vyvieračkou na pravej strane kaňonu Slanej. Vstupná šachta vznikla koróziou zrážkových vôd presakujúcich pozdĺž križujúcich sa tektonických puklín. V priepasti sú pagodovité stalagmity vysoké vyše 10 m. Najvyšší z nich siaha až do výšky 26 m.
Priepasť je najvýznamnejším zimoviskom netopierov na Plešivskej planine. Doteraz sa tu zistilo 7 druhov netopierov, z ktorých najpočetnejšie sú podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a uchaňa čierna (Barbastella barbastellus). Z bezstavovcov sa vyskytuje vzácny jaskynný šťúrik Neobisium (Blothrus) slovacum, ktorý bol po prvýkrát objavený v neďalekej Diviačej priepasti.
Otvor priepasti bol známy oddávna. Prvé zostupy sa datujú do rokov 1875 a 1882. Prvý odborný opis priepasti je z roku 1925.
