Veľká ľadová priepasť

Začiatkom 18. storočia evanjelický farár Pavol Rebery z Boce stručne opísal niektoré jaskyne v masíve Ohnišťa v Nízkych Tatrách. Planina Ohnišťa bola pre svojský ráz využívaná už dávno na pasenie dobytka a oviec. Vchody do priepastí boli známe už od nepamäti.

Pre svoje impozantné rozmery sa najväčší záujem sústredil na Veľkú ľadovú priepasť. Prvá významnejšia jaskyniarska expedícia sa uskutočnila v auguste 1939 pod vedením Vojtecha Benického z Múzea Slovenského krasu. Zostúpili do 80 m hlbokej priepasti, dno ktorej bolo zatarasené ľadom, balvanmi a drevom. Ďalšie výpravy v rokoch 1955 a 1956 priniesli nové poznatky, objavy a dokumentáciu. Výskumy nasledujúcej generácie jaskyniarov podrobnejšie preskúmali a zdokumentovali túto krasovú lokalitu. Priepasť je vytvorená v strednotriasových gutensteinských vápencoch bielovážskej série chočského príkrovu.

Z povrchu do priepasti ústia dva otvory, ktoré sú situované tesne pod plošinou Ohnišťa. Horný sa nachádza v nadmorskej výške 1529 m, nižšie položený bočný vchod má výšku 1515 m.n.m. Na stenách vstupnej 89 m hlbokej priepasti sa nachádzajú ľadové náteky rôznej hrúbky od niekoľkých centimetrov po max. 15 až 20 cm. Z dna priepasti pokrytého ľadovou triešťou a nahádzanými kusmi dreva vystupuje ľadový kužeľ. Má elipsovitý prierez asymetrického tvaru rozmerov približne 9 x 6 m, situovaný pod spodným otvorom, čo priamo súvisí s rastom jeho ľadovej hmoty. Ľadový kužeľ má sklon miestami až 400 a je pokrytý firnom a ľadom. K stene priepasti však neprilieha, nachádza sa tu voľný priestor, ktorý sa smerom nadol postupne rozširuje.

Ľadový kužeľ dosahuje v priemere výšku približne 10 m, ktorá závisí od klimatických podmienok a tým aj zdrojových faktorov jeho nárastu alebo úbytku. Na dne hlavnej priepasti v hĺbke 89 m sa nachádza uklonená puklinová chodba smerujúca SSV smerom, na konci ktorej je ústie 30 m vertikály, ktorá je ukončená zasuteným dnom. Celková hĺbka priepasti dosahuje 125 m.