Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Správa slovenských jaskýň
Štátna ochrana prírody
SlovenskyEnglishDeutschMagyarulPolski

Stanišovská jaskyňa

Jaskyňa sa nachádza v okrese Liptovský Mikuláš, v katastrálnom území Liptovský Ján. Vchod do jaskyne je situovaný na severozápadnom svahu Smrekovice v Národnom parku Nízke Tatry v nadmorskej výške 761 m, 39 m nad úrovňou potoka Štiavnice. Jaskyňa geneticky súvisí s Malou Stanišovskou jaskyňou (840 m) a Novou Stanišovskou jaskyňou (2 334 m), ktorej vchod sa nachádza vo svahu oproti.

Stanišovská jaskyňa patrí medzi najstaršie známe jaskyne Liptova i na Slovensku. Vchod do jaskyne bol známy už od nepamäti. Prvý krát bola preskúmaná a zameraná J. Bucholtzom ml. v roku 1720, opísal ju však Matej Bel v roku 1723. Ďalšie priestory objavili v rokoch 1922 až 1950 dobrovoľní jaskyniari z Liptovského Mikuláša a jeho okolia. Výskumné práce a ďalšie významné objavy v tomto jaskynnom systéme pokračujú aj v súčasnom období.

Jaskyňa vznikla eróznou a koróznou činnosťou podzemného toku Štiavnice za spoluúčasti činnosti vôd z atmosférických zrážok a procesov oddrobovania a rútenia zvetraného materiálu, po tektonických puklinách S-J a JV-SZ smerov a medzivrstevných plochách, v pleistocéne a holocéne. Generálny smer jaskyne je S-J. Jaskyňa mala v minulosti bohatú sintrovú výzdobu, ktorá je v súčasnosti značne zničená, najmä v jej ľahko prístupných častiach.

V jaskyni sú známe dve vývojové úrovne. Spodná sa nachádza približne 25 m nad tokom Štiavnice. Teplota v jaskyni sa pohybuje od 6,4 °C do 7,0 °C. Vlhkosť dosahuje 95%.

Spodná úroveň, ktorú z historických dôvodov uvedených v literatúre môžeme uvádzať ako spodné poschodie, predstavuje najdlhšiu chodbu v jaskyni. Ide o horizontálnu chodbu s nepravidelným profilom, ktorej dno je pokryté sutinou zloženou z ostrohranných úlomkov, pochádzajúcich z matečného horninového substrátu. Tento je tvorený strednotriasovými vápencami gutensteinského typu patriacich k bielovážskej sérii chočského príkrovu, v ktorých sa vyvinul celý jaskynný systém Stanišovskej jaskyne. V iných častiach tejto chodby sú na dne vytvorené sintrové kaskády a jazierka.

V hornom poschodí sa jaskynná výplň nachádza v rozmanitých formách a tvaroch, ktoré sú bohato zastúpené, najmä palicovité stalagmity, v časti pomenovanej Klenotnica. Stanišovská jaskyňa je spolu so susednou Malou Stanišovskou jaskyňou najvýznamnejším zimoviskom netopierov v Jánskej doline. Vyskytuje sa tu 7 druhov. Najpočetnejšiu skupinu tvorí netopier obyčajný (Myotis myotis). V okolí jaskynného vchodu bol zistený výskyt žižiavky jaskynnej (Mesoniscus graniger), troglofilného suchozemského kôrovca zo skupiny rovnakonôžok (Isopoda). Priamo v jaskyni žijú jaskynné chvostoskoky Pseudosinella paclti, Arrhopalites pygmaeus a mnohonôžka Allorhiscosoma sphinx. V Stanišovskej jaskyni boli nájdené aj paleontologické nálezy, konkrétne kosti jaskynného medveďa a tiež archeologický výskum potvrdil stopy po jej stredovekom osídlení.

Aktuality

Brestovská jaskyňa- obsadenosť vstupov

Vážení návštevníci, dávame Vám do pozornosti informáciu o obsadení pravidelných vstupov do Brestovej jaskyne. Túto Informáciu budeme priebežne aktualizovať v nižšie uvedenej tabuľke.

Brestovská jaskyňa - režim vstupov

Vážení návštevníci, radi by sme Vás upozornili, že kapacita vstupov do Brestovskej jaskyne je značne obmedzená. Jej stiesnené priestory žiaľ nedovoľujú organizovať veľké skupiny návštevníkov. Na druhej strane toto obmedzenie prináša pre Vás lepší zážitok z návštevy.

Plavba v Domici v prevádzke

Podzemná plavba v jaskyni Domica je vďaka priaznivým prírodným pomerom opäť v prevádzke. Tešíme sa na Vašu návštevu tejto výnimočnej lokality.

Partner

Správa jeskyní České republikyHabakuky