Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Správa slovenských jaskýň
Situovaná na východnom úpätí Silickej planiny pri obci Hrušov. Jaskyňu objavili R. Boroš a T. Lazár v roku 1978. Do podzemia prenikli cez hornú chodbu vyvieračky Eveteš, ktorá býva občasne zaplavovaná. Výverovú jaskyňu vytvoril podzemný vodný tok v druhohorných strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch silického príkrovu v troch vývojových úrovniach. Jaskyňu tvoria prevažne riečne modelované chodby, ktoré miestami prechádzajú do menších siení i väčších rútivých dómov. Dĺžka jaskyne je 780 m.
Z bohatej sintrovej výplne sú pozoruhodné najmä excentrické veľkokryštalické útvary kalcitu, ako aj z podlahy vyrastajúci mohutný sintrový štít. Zastúpené sú aj stalaktity, stalagmity, sintrové záclony a iné rozličné náteky. Na podzemnom vodnom toku sú miestami kaskády a vodopády.
V jaskyni sa doteraz zistili 4 druhy zimujúcich netopierov, z ktorých početnejší je podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), príležitostne aj podkovár južný (Rhinolophus euryale). Z bezstavovcov sa tu nachádza vzácna endemická forma jaskynného chrobáka Duvalius bokori gellidus, známa len zo Silickej planiny Slovenského krasu. Žijú tu aj rôzne druhy chvostoskokov.
