Domica

Nachádza sa na juhozápadnom okraji Silickej planiny v Národnom parku Slovenský kras, v blízkosti štátnych hraníc s Maďarskou republikou. Vchod do Domice je na južnom úpätí rovnomenného kopca v nadmorskej výške 339 m.

Vytvorená je v druhohorných strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch silického príkrovu pozdĺž tektonických porúch koróznou a eróznou činnosťou podzemných tokov Styxu, Domického potoka a menších prítokov, ktoré odvádzajú najmä vody stekajúce z nekrasovej časti povodia jaskyne. Dominujú horizontálne oválne chodby so stropnými korytami. Chodby sú miestami zväčšené do dómov a siení. Chodba Styxu nadobúda charakter podzemného kaňonu s meandrami. Tri vývojové úrovne sú v relatívnom prenížení 8 až 12 m. Najnižšia úroveň je zanesená štrkom a hlinou.

Domica je prepojená s jaskyňou Čertova diera – spolu dosahujú dĺžku 5358 m. Tvoria jednotný genetický celok s jaskyňou Baradla v Maďarskej republike v celkovej dĺžke asi 25 km, z ktorého necelá 1/4 je na území Slovenskej republiky.

Z bohatej sintrovej výplne sú pre jaskyňu Domica typické najmä štíty a bubny, kaskádové jazierka (Rímske kúpele, Plitvické jazierka), cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity. Teplota vzduchu v jaskyni je 10,2 až 11,4 °C, relatívna vlhkosť 95 až 98 %.

Jaskynný systém je významným zimoviskom viacerých druhov netopierov. Zistených bolo doposiaľ až 16 druhov. Na lokalite Čertova diera, do roku 1990 zimovala veľmi početná kolónia vzácneho lietavca sťahovavého (Miniopterus schreibersii), avšak od tej doby z neznámych príčin v jaskyni chýba. V Domici vytvára 1000- až 2000-člennú zimnú kolóniu iný vzácny druh, podkovár južný (Rhinolophus euryale). Na niektorých miestach sú hrubé vrstvy netopierieho trusu – guána. Jeho chemickým pôsobením na sintrové útvary vznikli guánové hrnce. Z významnejších druhov bezstavovcov sa tu vyskytuje troglofilný chrobák Duvalius hungaricus a viaceré vzácne druhy chvostoskokov, pavúkov. Výnimočná mnohonôžka z rodu Typhloiulus je s dĺžkou okolo 2,5 cm zatiaľ najväčším pravým jaskynným živočíchom v slovenských jaskyniach. Žije tu vzácny jaskynný pavúkovec Eukoenenia spelaea, ktorý je jediným známym zástupcom šťúroviek (Palpigradida) na Slovensku. Z Čertovej diery pri Domici bol v roku 1962 prvýkrát opísaný troglofilný roztoč panciernik druhu Gemmazetes cavatica. V podzemnom toku Styxu sa hojne vyskytuje slepý stygobiontný kôrovec Niphargus tatrensis, prítomné sú aj drobné jaskynné veslonôžky (Copepoda) Diacyclops languidoides, Acanthocyclops venustus a Microcyclops rubellus. K častým zimným návštevníkom jaskyne patrí salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra). Tento obojživelník využíva vstupné partie jaskyne ako vhodné útočisko pred nepriaznivými podmienkami na povrchu. Z paleontologického hľadiska je jaskyňa známa nálezmi kostrových pozostatkov jaskynných medveďov Ursus spelaeus.

Sprístupnené jaskyne - Domica