Nachádza sa pri východnom okraji Plešivskej planiny, západne od obce Vidová. Dosahuje hĺbku 123 m a predstavuje najhlbšiu priepasť Plešivskej planiny. V roku 1964 z dovtedy známeho dna v hĺbke 38 m M. Erdös a V. Lysenko prenikli do nižšie položených častí priepasti. Vytvorená je pozdĺž výrazných strmých až zvislých tektonických porúch v druhohorných strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch silického príkrovu. Priepasť tvorí sústava striedajúcich sa koróznych komínovitých a rútených dómovitých priestorov, ktoré dekoruje bohatá a rozmanitá sintrová výzdoba.
Do hĺbky 36 m sa vytvorili biele až sivobiele sintrové vodopády a záclony. V hĺbke 37 až 55 m sú na stenách červenohnedé pizolity. V hĺbke 76 m sa začínajú žltohnedé sintrové vodopády a záclony. V hĺbke 86 až 113 m prevládajú kríčkovité trsy červenohnedých pizolitov. V severnej vetve priepasti, od hĺbky 58 m, sú biele sintrové povlaky stien, stalaktity, stalagmity, sintrové jazierka s leknami a perlami, ako aj sintrové vodopády a záclony. Najnižšia časť priepasti je bez sintrovej výzdoby. Na dne dvoch dómov sú väčšie podzemné jazerá.
Na dne dómu v hĺbke 76 m sa našla kostra diviaka (Sus scrofa), ktorá je pokrytá tenkým sintrovým nátekom. Druhá kostra diviaka sa našla v hlbšej vetve priepasti hĺbke 86 m. Je tu aj mocná vrstva trusu netopierov – guána. Na dvoch miestach sa vytvorili guánové hrnce.
Z netopierov dominuje podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), významný je aj výskyt netopiera obyčajného (Myotis myotis). Okrem nich tu zimuje podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum). Priepasť je domovom vzácnych jaskynných bezstavovcov. Na tejto lokalite bol prvýkrát (v roku 1966) objavený nový druh šťúrika Neobisium (Blothrus) slovacum, ktorý je doposiaľ jediným jaskynným šťúrikom na území Západných Karpát. Neskôr sa našiel v niektorých ďalších jaskyniach a priepastiach Slovenského krasu. Jeho endemický výskyt na tomto území predstavuje zároveň najsevernejšiu hranicu rozšírenia jaskynných šťúrikov (Pseudoscorpionida) v Európe. V podzemných jazierkach žijú drobné slepé kôrovce - veslonôžka Elaphoidella proserpina a hlbinovka z rodu Bathynella.
Vážení návštevníci,
návšteva sprístupnenej jaskyne si vyžaduje primeranú fyzickú zdatnosť.
Trasa zahŕňa:
Osobitne upozorňujeme osoby so zdravotnými obmedzeniami:
Ak trpíte najmä srdcovocievnymi ochoreniami, problémami s dýchaním, vysokým krvným tlakom, pohybovým obmedzením, prípadne máte slabšiu fyzickú kondíciu, zvážte svoju účasť na prehliadke.
V prípade akýchkoľvek pochybností o vhodnosti návštevy konzultujte svoj zdravotný stav so svojím lekárom.
Vaša bezpečnosť je pre nás prvoradá.
Ďakujeme za pochopenie
Správa slovenských jaskýň, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Vážení návštevníci, z technických príčin nie je možné na jaskyni poskytovať potraviny a nápoje, vrátane služieb automatu na kávu. Za túto nepríjemnosť sa Vám ospravedlňujeme.
Štátna ochrana prírody SR ponúka voľné pracovné miesta sprievodcov počas letnej sezóny v sprístupnených jaskyniach: Belianska jaskyňa, Bystrianska jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, jaskyňa Driny, jaskyňa Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Važecká jaskyňa. Podmienka prijatia: maturita, bezúhonnosť, dobrý zdravotný stav. Pracovný pomer je možné dohodnúť na 1 alebo viac mesiacov v období od 1. 5. 2025 do 31. 10. 2025. Bližšie informácie o pracovných a mzdových podmienkach poskytne Mgr. Pavellová, email: daniela.pavellova@sopsr.sk, tel.:044/ 5536581, 0911011393.
Vážení návštevníci, jaskyňa Domica bude dňa 24.9.2025 z prevádzkových dôvodov po celý deň pre verejnosť zatvorená. Ďakujeme za pochopenie.
Vážení návštevníci, parkovisko nepatrí pod správu jaskyne. Poplatky za parkovanie vyberá subjekt, ktorý nesúvisí s prevádzkou jaskyne. Ďakujeme za pochopenie.