Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Správa slovenských jaskýň
Brestovská jaskyňa sa nachádza na území Tatranského národného parku v katastri obce Zuberec v nadmorskej výške 867 m. Jaskyňa bola ľuďom známa oddávna, čo spôsobilo pomerne rozsiahlu devastáciu jej kvapľovej výzdoby. Až po vybudovaní uzáveru sa zabránilo v jej pokračovaní.
Jaskyňa vznikla hlavne eróznou činnosťou Studeného potoka, ale na jej tvorbe sa uplatnila aj korózna činnosť presakujúcich atmosférických vôd. Patrí k najvýznamnejším jaskynným systémom nielen oravského regiónu, ale aj Západných Tatier. Je vytvorená prevažne v silne porušených dolomitoch až dolomitických brekciách vrchného triasu chočského príkrovu, čiastočne aj v tmavosivých celistvých žilkovaných strednotriasových gutensteinských vápencoch. Okrem mezozoických hornín vystupuje v bezprostrednom okolí jaskyne transgresívne a diskordantne uložený centrálnokarpatský paleogén. V jaskynných priestoroch na niektorých miestach budujú strop a steny dolomitické brekcie, ktoré pravdepodobne predstavujú bazálny člen paleogénneho súvrstvia. Jaskyňou preteká aktívny podzemný tok s viacerými jazerami a sifónmi. Je typickou fluviokrasovou jaskyňou s relatívne málo vyvinutou kvapľovou výplňou, ktorú reprezentujú sintrové náteky, stalaktity a drobné excentrické formy. Brestovskú jaskyňu môžeme zaradiť medzi jaskyne rozčleneného krasu masívnych chrbtov, hrástí a vrásovo zlomových štruktúr v úplnom vývoji endokrasu. Po dlhodobých speleologických a speleopotápačských prieskumoch jej dĺžka v súčasnosti dosahuje 1 890 metrov.
Brestovská jaskyňa patrí medzi druhovo najpestrejšie podzemné úkryty netopierov na Orave. V jaskyni a jej bezprostrednom okolí bolo doposiaľ zistených 9 druhov netopierov. Pravidelne a vo väčšom počte tu však zimuje iba netopier obyčajný (Myotis myotis) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros). V podzemnom toku sa vyskytujú chránené druhy bezstavovcov, ako napríklad ploskuľa vrchovská (Crenobia alpina) alebo larvy podeniek druhu Baetis alpinus, ktoré sú charakteristické pre chladné horské a dobre okysličené pramenné vody. Tieto druhy prenikajú do jaskyne z povrchových úsekov vodného toku. Bližší vzťah k jaskynnému prostrediu majú vodné kôrovce z rodu Niphargus. Z terestrických článkonožcov tu žijú napr. kôrovce Mesoniscus graniger, a kosce Ischyropsalis manicata, ktoré sú faunisticky významné ako karpatské endemity. V prípade výskytu Mesoniscus graniger v Brestovskej jaskyni sa navyše jedná o najsevernejšiu známu lokalitu tohto druhu a zároveň aj suchozemskej jaskynnej rovnakonôžky (Isopoda) v Európe vôbec.
