Zaujímavosti a služby v okolí
Slovenské rudohorie
Slovenské rudohorie má veľmi rozmanitý reliéf. Je tvorené súborom pohorí, vrchovín, kotlín i rovinatých plôch. Najvyšší úsek dosahuje vrchol Stolica (1476 m), Fabova hola (1439 m), Kľak (1409 m). Väčšinu územia pokrývajú zmiešané lesy. Zastúpenie rastlinných druhov je veľmi pestré, rovnako je tak aj u drobných cicavcov a vtákov. Žije tu mačka divá, líška obyčajná a kuna skalná.
Slovenský kras
Pohorie Slovenský kras na slovensko-maďarskom pohraničí, obklopené Juhoslovenskou, Rožňavskou a Košickou kotlinou a Volovskými vrchmi, je najväčším krasovým územím Slovenskej republiky. Na ploche 36 100 ha je národným parkom s ochranným pásmom 34 900 ha. Tvorí ho 7 planín: Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Horný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina a Dolný vrch. Na západnom okraji sa k nemu pripája Jelšavský kras. Slovenský kras je budovaný najmä triasovými vápencami a dolomitmi, ktoré v južnej časti dosahujú hrúbku 400-500 m a sú rozdelené hlbokými kaňonmi riek Slaná a Štítnik, ako aj Zádielskeho a Hájskeho potoka. Planiny sú posiate množstvom závrtov, vyvieračiek, jaskýň a priepastí. Rastie tam aj vzácna teplomilná flóra s endemickými prvkami (charakter stepného a lesostepného pásma). Značkované turistické trasy sprístupňujú najkrajšie krasové javy a príťažlivé údolia. Sú tu sprístupnené jaskyne Domica, Jasovská a Gombasecká jaskyňa. Najlepšími východiskami do Slovenského krasu sú Rožňava, Jasov, Zádielske Dvorníky, Silica, Kečovo, Plešivec, Štítnik a Turnianske Podhradie.
Revúcka vrchovina
Revúcka vrchovina je síce nevysokým ale značne rozsiahlym pohorím, ktorého hrebeň sa tiahne zhruba od juhozápadu k severo-východu. Pohorie je ohraničené Stolickými vrchmi na západe, Juhoslovenskou kotlinou z juhu, Slovenským rajom a Muránskou planinou zo severu a konečne z východu Slovenským krasom a Volovskými vrchmi.
Prevažná časť tejto vrchoviny je zarastená hustými lesmi, v ktorých prevažujú listnané stromy. Predovšetkým buky a duby. Vedľa nich sa ale objavuje i rada ďalších stromov. Časť územia vrchoviny je budovaná vápancovými horninami, ktoré dali vzniknúť bohatému krasovému územiu. Vďaka tomuto faktu sa tu nachádza množstvo jaskýň.
Ďalšie sprístupnené jaskyne, zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO
Dobšinská ľadová jaskyňa
Nachádza sa na juhozápadnom okraji Národného parku Slovenský raj v Spišsko-gemerskom krase. Vchod do jaskyne je na severnom svahu vrchu Duča v nadmorskej výške 969 m, 130 m nad dnom doliny Hnilca.
Gombasecká jaskyňa
Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny v Národnom parku Slovenský kras, na ľavej strane kaňonu Slanej medzi Rožňavou a Plešivcom.
Domica
Nachádza sa na juhozápadnom okraji Silickej planiny v Národnom parku Slovenský kras, v blízkosti štátnych hraníc s Maďarskou republikou.
Jasovská jaskyňa
Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine neďaleko východného okraja Jasovskej planiny Slovenského krasu, na západnom okraji obce Jasov.
Krásnohorská jaskyňa
Je výverová fluviokrasová jaskyňa vytvorená činnosťou podzemného potoka Buzgó, kde nájdete unikátny 32, 6 m vysoký sintrový stĺp. Navštívte za doprovodu vodcu zo Speleologickej vodcovskej služby bežne neprístupnú Krásnohorskú jaskyňu v Slovenskom krase.
Nesprístupnené jaskyne, zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO
Hrušovská jaskyňa
Situovaná na východnom úpätí Silickej planiny pri obci Hrušov. Dosahuje dĺžku 780 m. Unikátne sú excentrické sintrové formy, helilktity, monokryštály a drúzy kryštálov kalcitu, ako aj z podlahy vyrastajúci sintrový štít.
Drienovská jaskyňa
Je veľmi atraktívna vodná jaskyňa s unikátnymi sekundárnymi výplňami a formami. Podzemný tok preteká dolnými časťami. Dĺžka jaskyne je 1348 m. Pozoruhodný je výskyt kôr kryštalického sadrovca a drúz kalcitu s kryštálmi veľkými 9–12 cm, ojedinele až 15 cm.
Čertova diera
Najzápadnejšia časť jaskynného systému Domica – Baradla , neďaleko okrajových ponorných závrtov. Od vchodu v nadmorskej výške 375 m podzemné priestory klesajú k podzemnému riečisku Styxu. Zo sintrovej výplne upútajú najmä palicovité stalagmity. Spojenie Domice s Čertovou dierou dokázal J. Majko v roku 1929.
Jaskyňa Skalistého potoka
Nachádza sa na južnom úpätí Jasovskej planiny neďaleko obce Háj. Prvé podzemné priestory pozdĺž povodňového výveru podzemných vôd sa odkryli v roku 1968. Jaskyňa dosahuje dĺžku 5855 m a vertikálne prevýšenie 317 m.
Jaskyňa Silická ľadnica
Jaskynná priepasť Silická ľadnica sa nachádza juhozápadne od obce Silica. Je zaujímavá svojou celoročnou ľadovou výzdobou v spodnej časti priepasti. Priepasť je voľne prístupná vyznačeným turistickým chodníkom z parkoviska pred obcou Silica.
Všetky jaskyne svetového dedičstva
Hrad a mauzóleum Krásna Hôrka
Národná kultúrna pamiatka ležiaca 8 km na východ od Rožňavy nad obcou Krásnohorské Podhradie. Na vysokom strmom kužeľovitom kopci sa týči pôvodne gotický hrad zo začiatku 14. storočia. V renesančnom štýle ho prestavali na pevnosť, neskôr na reprezentačné šľachtické sídlo. Až do r. 1812 bol hrad obývaný. Posledný majiteľ D. Andrássy ho premenil na rodové múzeum a od roku 1906 ho sprístupnili verejnosti. V roku 1946 začali na hrade rekonštrukčné práce. Hrad je prístupný verejnosti ako múzeum dobového nábytku a zariadenia.
Jeden z posledných hradných pánov dal roku 1904 na okraji obce Krásnohorské Podhradie vybudovať pre svoju manželku umelecky vyzdobené secesné mauzóleum, vystavané z rôznofarebného mramoru privezeného zo všetkých svetadielov.
Kaštieľ Betliar
Na základoch staršieho zámku, pravdepodobne zo 16. storočia, dal na začiatku 18. storočia Štefan Andrássy postaviť kaštieľ opevnený rohovými baštami. V rokoch 1792-1795 jeho potomkovia kaštieľ prestavali v klasicistickom štýle. Po jeho obvode vznikol 70 ha veľký prírodný park s aklimatizovanými exotickými drevinami a kríkmi, s početnými klasicistickými a romantickými stavbami a dekoráciami. Park prechádza v lesopark a ďalej v zvernicu. Prestavbou roku 1880 kaštieľ stratil svoj klasicistický vzhľad. Vznikol poľovnícky kaštieľ a šľachtické sídlo.
V kaštieli je dnes múzeum historickej bytovej kultúry, nábytok z 15.-17.storočia, klasicistické a empírové zariadenie. Nachádzajú sa tu zbierky obrazov - krajinomaľby, portéty, poľovnícke motívy, knižnica s vyše 20 000 exemplármi, zbierky zbraní a poľovnícke trofeje, exotické suveníry z celého sveta, hlavne z Ázie a Afriky.