Úvod > Jaskyne > Sprístupnené jaskyne > Belianska jaskyňa > Prírodné pomery

Belianska jaskyňa

Belianska jaskyňa, ktorá bola známa zlatokopom už v prvej polovici 18. storočia, sa nachádza v atraktívnom prostredí Tatranského národného parku, vo východnej časti Národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry. Na prehliadkovej trase dominujú pagodovité stalagmity a sintrové vodopády s dĺžkou presahujúcou 50 m.

Prírodné pomery

Belianska jaskyňa

Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch krížňanského príkrovu. Vznik jaskynných priestorov podmienili medzivrstevné plochy, menej tektonické poruchy, pozdĺž ktorých vody prenikali a prúdili do hlbších častí podzemia. Prvotné dutiny boli úplne vyplnené vodou, ktorá okrem korózie pôsobila i pomalým tlakovým prúdením. Na stropoch sa vymodelovali mohutné kupoly i menšie kotlovité vyhĺbeniny.

Prvotné dutiny jaskyne pravdepodobne vznikali v súvislosti s rozčleňovaním pôvodne rozsiahlejšej plošiny Kobylieho vrchu nad jaskyňou, ako aj s následným zahlbovaním doliny Belej. Najväčšie podzemné priestory boli vytvorené už pred hlavným štvrtohorným zaľadnením Tatier. Vody prenikajúce do jaskyne v čase ústupu ľadových dôb už iba čiastočne remodelovali skôr vytvorené podzemné priestory. V súčasnosti sa priesakové vody zo zrážok sústreďujú v najnižších častiach jaskyne, kde vytvárajú občasné potôčiky.

Belianska jaskyňa

Dĺžka jaskyne je 3640 m s výškovým rozdielom 160 m. Do vstupných častí, prístupných prerazeným tunelom, ústia komínové priestory vedúce od horného, pôvodného vchodu, situovaného 82 m nad terajším vchodom. Výstupné a zostupné časti prehliadkovej trasy, podmienené medzivrstevnými plochami vápencov, stúpajú od Rázcestia a miestami sú rozšírené rútením do dómovitých a sieňovitých priestorov (Zrútený dóm, Dóm trosiek). Na viacerých úsekoch sa zachovali oválne tvary vodnej modelácie (Rúrovitý dóm, Dlhá chodba, Priepasťová chodba). Značnú vertikálnu členitosť jaskyne dotvárajú priepasti (Hladová priepasť, Peklo) a komíny.

Belianska jaskyňa

Upútajú sintrové vodopády (Vysoký dóm, Dóm SNP, Vodopádový dóm, Hudobná sieň) a pagodovité stalagmity (Palmová sieň). Bohato sú zastúpené aj iné formy sintrovej výplne (Galéria, Klenotnica, Biela sieň). Teplota vzduchu je 5,0 až 6,3 °C, relatívna vlhkosť 90 až 97 %.

V jaskyni sa zistilo 7 druhov netopierov. Dominantný je netopier obyčajný (Myotis myotis). Zriedkavejšie sa vyskytujú netopier fúzatý (Myotis mystacinus), netopier Brandtov (Myotis brandtii) a netopier brvitý (Myotis emarginatus). Z drobných bezstavovcov v jazierkach žije hlbinovka Bathynella natans.