Okno
Jaskyňa je známa od nepamäti. Nachádza sa na pravej stane Demänovskej doliny v brale Okno v nadmorskej výške 915 m. Súčasná dĺžka jaskynných priestorov dosahuje 1934 m s vertikálnym rozpätím 63 m.
Prvý krát bola opísaná M. Belom v roku 1723. Časť jej priestorov bola objavená pražskými skautmi v roku 1921 a pri výskumných prácach v rokoch 1923 až 1925. Je vytvorená v tmavých strednotriasových vápencoch križňanského príkrovu eróziou a koróziou vôd Demänovky. Celkový smer jaskyne je S-J resp. SZ-JV.
Jaskyňa má pomerne bohatú sintrovú výplň, sčasti zničenú pri výskumných a prieskumných prácach a tiež činnosťou vandalov. V jej podzemných priestoroch v značnej miere prevláda deštrukcia vápencovej horniny po sklone vrstiev. Táto činnosť sčasti zahladila stopy po riečnej modelácii jaskynných chodieb. Podľa charakteru jaskynných priestorov a výskytu granitoidných nánosov na jej dne má jaskyňa riečny pôvod. Jaskyňa Okno, vzhľadom na jej polohu a celkovú charakteristiku, predstavuje najvyššiu krasovú zónu v demänovskom jaskynnom systéme. Teplota v jej priestoroch sa pohybuje 5,8 –6,6°C pri vlhkosti 88-96%.
Jaskyňa patrí medzi najstaršie turisticky sprístupnené jaskyne na Slovensku. Jej priestory upravil L. Povolný, ako majiteľ pozemku vo vlastnej réžii, a v rokoch 1925 až 1926 ju sprístupnil pre prehliadku širšej verejnosti. V jaskynných chodbách boli objavené aj archeologické nálezy z mladšej doby kamennej (eneolit).
V jaskyni bolo zistených 9 druhov netopierov. V menšej početnosti, no pravidelne, tu zimujú netopier obyčajný (Myotis myotis), večernica severská (Eptesicus nilssonii) a uchaňa čierna (Barbastella barbastellus). Z bezstavovcov tu žije vzácna endemická forma troglofilného chrobáka Duvalius microphthalmus spelaeus, vyskytujúca sa len v Demänovskom krase. Z jaskyne sa uvádzajú paleontologické nálezy fosílnych zubov medveďa jaskynného (Ursus spelaeus), medveďa hnedého (Ursus arctos) i pozostatkov leoparda Panthera pardus a leva Panthera leo.