Harmanecká jaskyňa
Nachádza sa v doline Harmanca severozápadne od Banskej Bystrice, v južnej časti Veľkej Fatry. Vchod do jaskyne je na severnej strane Kotolnice v nadmorskej výške 821 m, 260 m nad dnom doliny. Na výstupovej trase je náučný chodník, ktorý vedie od štátnej cesty Harmanec – Turčianske Teplice.
Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch chočského príkrovu pozdĺž tektonických porúch, miestami sa uplatnili i medzivrstevné plochy. Dosahuje dĺžku 2763 m a vertikálne rozpätie asi 75 m.
Okrem mohutných rútivých priestorov (Dóm pagod, Vysoký dóm, Bludný dóm a i.) sa vyskytujú horizontálne a šikmé chodby s nepravidelnými oválnymi tvarmi, avšak bez typických znakov riečnej modelácie. Zastúpené sú i menej výrazné rútivé a špirálovité priepasti.Prvotné jaskynné priestory vznikli koróziou pomaly prúdiacej až takmer stagnujúcej vody, keď boli úplne zaplavené. Zmiešanou koróziou a pomalou konvekciou vody sa vytvorili nepravidelné špongiovité a oválne kupolovité vyhĺbeniny. Po poklese hladiny podzemných vôd, o čom svedčia miestami zachované hladinové vyhĺbeniny, boli jaskynné priestory zaplavené iba čiastočne. Doba vytvárania jaskynných priestorov pravdepodobne súvisí s dávnym prítokom vôd z okrajovej oblasti Kremnických vrchov (v podzemí sa našli cudzorodé sedimenty splavené z nekrasového územia) a vytváraním okolitého zarovnaného povrchu v treťohorách. Neskôr sa pôvodné oválne tvary deštruovali a remodelovali výrazným rútením skalných stropov a stien, pričom sa vytvorili úsypiskové kužele, kopy a valy. Koróznym pôsobením presakujúcich atmosférických vôd vznikli úzke puklinové chodby a komíny.
Jaskyňa je známa bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra. Upútajú mohutné pagodovité stalagmity, nástenné vodopády a záclony i sintrové jazierka. Vo Veľkom dóme sú dve pagody vysoké 12 m s priemerom 3 m. Teplota vzduchu je 5,8 až 6,4 °C, relatívna vlhkosť 94 až 97 %.
Harmanecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie chiropterologické lokality na Slovensku. Z 11 druhov netopierov dominuje netopier obyčajný (Myotis myotis), ktorý tu vytvára najpočetnejšie, okolo 1000-členné, zimné populácie na Slovensku. Z ďalších druhov je zaujímavý výskyt netopiera vodného (Myotis daubentonii) a večernice malej (Pipistrellus pipistrellus), ktorá využíva ako úkryt skalné štrbiny v Izbici. Z významnejších druhov bezstavovcov sa tu vyskytuje vzácny jaskynný chrobák Duvalius microphthalmus tatricus. Jaskynné chvostoskoky Deuteraphorura kratochvili, Pseudosinella paclti a mnohonôžka Allorhiscosoma sphinx zaraďujeme medzi endemity Západných Karpát. Vodné jaskynné kôrovce reprezentuje hlbinovka slepá (Bathynella natans), žijúca na dne podzemných jazierok.