Úvod > Jaskyne > Najvýznamnejšie jaskyne > Národné prírodné pamiatky > Gombasecká jaskyňa

Národné prírodné pamiatky - Gombasecká jaskyňa

Jaskyne sú súčasťou prírodného dedičstva Slovenskej republiky. Zákon NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ustanovil všetky jaskyne a priepasti za prírodné pamiatky. Najvýznamnejšie z nich MŽP SR vyhlasuje za národné prírodné pamiatky. Za najvýznamnejšie považujeme aj doteraz sprístupnené jaskyne.

Gombasecká jaskyňa

Gombasecká jaskyňa

Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny v Národnom parku Slovenský kras, na ľavej strane kaňonu Slanej medzi Rožňavou a Plešivcom. Vchod do jaskyne leží 11 m nad Čiernou vyvieračkou v nadmorskej výške 250 m.

Vytvorená je v druhohorných strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch, tmavosivých gutensteinských vápencoch, svetlosivých vápencoch a dolomitických vápencoch pozdĺž tektonických porúch koróznou a eróznou činnosťou Čierneho potoka a jeho občasného prítoku z Mramorovej siene. Je súčasťou Silicko-gombaseckého podzemného hydrologického systému, do ktorého patrí i jaskyňa Silická ľadnica. Obe jaskyne oddeľuje doteraz neznámy úsek Čierneho potoka. Na povrch vystupuje Čiernou vyvieračkou na úpätí planiny, 11 m nad údolnou nivou Slanej.

Gombasecká jaskyňa predstavuje riečnu výverovú jaskyňu dlhú 1525 m. Dve poschodia pozostávajú z oválnych riečne modelovaných i puklinových chodieb miestami rozšírených rútením do siení a dómov. Vyššie poschodie je 5 až 10 m nad aktívnym riečiskom Čierneho potoka, ktorý preteká spodnými časťami jaskyne. Suchú chodbu na hornom poschodí vytvorili vody, ktoré v súčasnosti občasne vystupujú 10 m hlbokou studňou v Mramorovej sieni.

Jaskyňa vyniká unikátnymi tenkými sintrovými brčkami – tenkými trubicovitými stalaktitovými útvarmi, ktoré dosahujú dĺžku až 3 m. Vyskytujú sa aj iné formy stalaktitov, stalagmity, rôzne sintrové náteky a kôry. Teplota vzduchu v jaskyni dosahuje 9,0 až 9,4 °C, relatívna vlhkosť 95 až 97 %.

Netopiere sa v jaskyni vyskytujú len ojedinele. Zato fauna bezstavovcov je veľmi zaujímavá. Troglobiontný chvostoskok Deuteraphorura schoenviszkii je endemitom Slovenského krasu a Aggtelekského krasu v Maďarsku. Vzácna mnohonôžka z rodu Typhloiulus s dĺžkou tela okolo 2,6 cm, predstavuje zatiaľ najväčšieho pravého jaskynného živočícha (troglobionta) v slovenských jaskyniach. Z ďalších významnejších druhov bezstavovcov tu žije kôrovec žižiavka jaskynná (Mesoniscus graniger) a troglofilná mnohonôžka Polydesmus denticulatus. K častým zimným návštevníkom jaskyne patrí salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra). Tento obojživelník využíva vstupné partie jaskyne ako vhodné útočisko pred nepriaznivými podmienkami na povrchu.