Ardovská jaskyňa
Nachádza sa juhovýchodne od Ardova, na juhozápadnom okraji Silickej planiny. V strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch ju vytvorili vody občasného vodného toku, ktorý sa ponára v závere širokej slepej doliny vedúcej od Dlhej Vsi, pripomínajúcej okrajové krasové pole. V čase topenia snehu alebo intenzívnych dažďov, keď ponory nestačia do podzemia odviesť všetku vodu, závrty pred jaskyňou bývajú zaplavené dočasným jazerom. V súčasnosti ponorné vody pretekajú občasne zaplavovanými spodnými časťami jaskyne, na povrch sa dostávajú vyvieračkou na opačnej strane Veľkého vrchu. Na viacerých miestach sa pozorujú tvary riečnej modelácie - oválne časti chodieb a stropné korytá.
Dĺžka jaskyne je 1492 m. Podzemné priestory zdobia najmä cibuľovité a iné stalaktity, stalagmity, sintrové záclony a misy.
V zimnom období jaskyňu využíva 9 druhov netopierov, avšak pravidelne tu zimujú len 3 druhy podkovárov. Najpočetnejší z nich je podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), významný je aj výskyt podkovára južného (Rhinolophus euryale). Z pravých jaskynných bezstavovcov sa tu vyskytujú vzácna šťúrovka Eukoenenia spelaea, chvostoskoky Deuteraphorura cf. kratochvili, Arrhopalites buekkensis a Pseudosinella aggtelekiensis i endemickú formu troglofilného chrobáka Duvalius hungaricus sziliciensis, ktorú možno nájsť len na Silickej planine Slovenského krasu. V okolí jaskyne bol objavený nový, veľmi vzácny druh drobčíkovitého chrobáka Leptotyphlus kovaci.
Jaskyňa je významným archeologickým náleziskom. Na bukovohorské osídlenie jaskyne poukazujú viaceré nálezy z neolitu. Zistili sa aj pozostatky mladších osídlení z halštatskej a laténskej doby. Ardovská jaskyňa bola miestnym obyvateľom známa oddávna.