Aksamitka
Jaskyňa sa nachádza v okrese Stará Ľubovňa, v katastrálnom území Haligovce. Vchod je situovaný na južnom svahu Haligovských skál v nadmorskej výške 756 m. Jaskyňa je známa od nepamäti. Ide o zlomovo-koróznu, horizontálnu inaktívnu jaskyňu s dĺžkou jaskynných priestorov 335 metrov. Hlavná chodba je 225 m dlhá a vertikálne rozpätie dosahuje 18 metrov.
Jaskyňa je vytvorená v tmavosivých triasových vápencoch vodnou eróziou a koróziou vôd atmosférického pôvodu po tektonických puklinách smeru SZ-JV a JZ-SV a po medzivrstevných plochách. Na vzniku jaskyne sa tiež spolupodieľalo zvetrávanie a rútenie uvoľnených častí horninového materiálu. Jaskynná výplň rôznych tvarov a veľkostí, bielej, hnedej, sivej až tmavosivej farby, je v súčasnosti značne zdevastovaná. Teplota sa pohybuje v rozmedzí 7-8° C.
V jaskyni na povrchu jej dna sa už v roku 1874 našiel hrot zo sobieho parohu a zvyšky čepeľovej industrie. Vek hrotu bol zaradený do paleolitu, do obdobia mladej fázy staršej doby kamennej. Tieto artefakty tu zanechali s najväčšou pravdepodobnosťou magdalénienski lovci na sklonku pleistocénu, takže zadné priestory jaskyne aj s ohľadom na jej pomerne neveľký vchod sa už nemohli zasedimentovať.
V jaskyni sa zistilo zimovanie 8 druhov netopierov. Dominantný je podkovár malý (Rhinolophus hipposideros). Menej početný je netopier obyčajný (Myotis myotis). Na stenách jaskyne možno pozorovať troglofilné pavúky Meta menardi a Metellina merianae. Z paleontologického hľadiska je jaskyňa známa nálezmi kostrových pozostatkov jaskynných medveďov Ursus spelaeus.